Kurátor: Mišo Ormos

Ľudia s rozpaženými rukami na lodiach, prosiaci o pomoc, radostne ukazujúci víťazstvo alebo vzdávajúci sa. Ukrižovaní Ježišovia alebo teroristi v záchranných kolesách? Viac ako 100 nových diel, ktorých dominantnou témou je utečenecká kríza, predstaví výtvarník Marek Ormandík na výstave s názvom Múr Marekov v bratislavskej Danubiana Meulensteen Art Museum. Väčšinu z obrazov, kresieb a sôch vytvoril v minulom roku a verejnosť ich uzrie po prvýkrát. Sprístupnená bude od 20. januára do 10. marca 2019. Kurátorom je autorov syn, multimediálny umelec Mišo Ormos.

„Stále je pre mňa neuveriteľné, že v našej spoločnosti, kde sa hlásime ku kresťanským hodnotám, sa staviame k utečencom tak, že im nevieme a nechceme pomáhať. Čím to je? Prostredníctvom maľovania rozmýšľam o veciach, ktoré ma trápia. Väčšinou sú to všeobecné ľudské témy o láske, zrade, smrti. Ale teraz, hoci je to výnimočné, sa moja tvorba prekryla s aktuálnou situáciou,“ vysvetľuje Marek Ormandík. „V cykle Night cruise – Nočná plavba zápasím so svojimi predsudkami. Prostredníctvom týchto malieb netvrdím, že všetci ľudia plaviaci sa na nafukovacích člnoch sú dobrí. Len ukazujem, že topiaci sa zloduch sa od topiaceho sa dobráka ťažko rozoznáva. A tiež, že pomôcť je dôležité,“ dodáva.

„Zaujatím vlastného postoja v tejto spoločensko-kultúrno-politicko-nábožensko-hospodársko-propagandistickej polemike sa Marek Ormandík venuje vo svojich expresívnych obrazoch veľmi otvorene. Z relatívne bezpečnej vzdialenosti občana štátu, ktorý nie je cieľovou destináciou utečencov, ale paradoxne sa napriek tomu hlasno vyjadruje proti ich prijímaniu, formuluje maliar dve ikonografické témy. Pri prvom cykle ide o naratív zvedavosti, v ktorom sú kódované privátne príčiny a subjektívne obsahy do scén ľudí plaviacich sa na provizórnych lodiach. Druhú skupinu obrazov tvoria série schizofrenických portrétov medzi kresťanskou láskou k blížnemu a paranoidnou mizantropiou,“ komentuje jeho nový cyklus kunsthistorik Miroslav Haľák s tým, že toto obsahovo aktuálne dielo je znepokojivou správou o stave hodnotovej krízy našej spoločnosti.  

Na diváka vizuálne útočia z plátna grimasy, kŕčovité gestá, súkromné drámy, ale aj postavy Krista a Márie. „A kto by mal byť medzi všetkými tými neznámymi postavami Kristom, a kto je medzi nimi teroristom?“ pýta sa na posolstvo obrazov Miroslav Haľák.

Ormandíkova tvorba je charakteristická biblickými alebo mytologickými príbehmi, spracovanými z rôznych uhľov pohľadu. Už v predošlých cykloch ako Svätí za dedinou, Očistec či Madony, Marek Ormandík svojim nezameniteľným rukopisom skúmal, búral a premieňal klasické motívy. Inak tomu nie je ani pri novších dielach z cyklu Stôl, inšpirovanom ikonickou Poslednou večerou, ktoré tiež vystaví. Predstaví aj najnovší cyklus HitLenin, ktorý odkazuje na zblíženie sa dvoch extrémov. 

„Marek chce a potrebuje maľovať. A nech sa Marek venuje čomukoľvek, pre mňa je vždy primárne vášnivým tenistom a maliarom figúr. Od detstva má vzťah k ilustrácii, študoval grafické techniky. Robil reklamu, divadelné plagáty, malé kovové sošky aj veľké umelohmotné sochy. Ale vždy popritom maľoval postavy: čudných, čudne pokrútených ľudí. Ustavične, dookola sa zaoberá človekom. Podľa mňa nikdy nenamaľoval kopec, oblak alebo strom. Ani keď ilustroval Danteho Peklo, tak nenakreslil Danteho Peklo - iba stovky trpiacich ľudí,“ píše v kurátorskom texte k výstave Mišo Ormos.

---------

Marek Ormandík (1968) absolvoval v rokoch 1987 – 1993 štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor voľná grafika a knižná tvorba. Jeho tvorba siaha od veľkorozmerných a komorných malieb cez ilustráciu, kresbu až po sochárske diela. Na konte má viaceré významné ocenenia, jeho diela mohli za dvadsaťpäť rokov aktívnej umeleckej činnosti zhliadnuť diváci na desiatkach výstav doma aj v zahraničí. Okrem susedných krajín samostatne vystavoval aj v Nórsku, Francúzsku, Taliansku, Nemecku, Rusku, Bielorusku či Slovinsku a Srbsku. Na jar 2019 vyjde jeho knižná monografia, ktorá mapuje jeho celú doterajšiu tvorbu.

Samostatné a profilové výstavy (výber)
- 1999 Galéria Cite Internationale des Arts, Paríž, Francúzsko „Posledná večera"
- 2006 Múzeum Danubiana, Čunovo „Nové veci"
- 2007 Mestská galéria, Tula, Rusko „MMM" (s Milanom Ormandíkom)
- 2008 Oravská galéria, Dolný Kubín „Maľba" (s Dávidom Čárskym)
- 2008 Kosovelov dom, Sežan, Slovinsko „Danteho peklo..."
- 2008 Dom umenia, Bratislava „Veľké veci"
- 2010 Galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš „Očistec"
- 2011 Ateliér Vote, Viedeň, Rakúsko „Prosba"
- 2012 Galéria mesta Bratislava, Pálffyho palác „Svätí za dedinou" + „Pochod"
- 2013 Galéria kritikov, Praha, Česká republika „Purgatorio"
- 2014 Galéria M. A. Bazovského, Trenčín „VL"
- 2014 Galéria Kortil, Rijeka, Chorvátsko „Výber z tvorby"
- 2015 Centrum súčasného umenia, Vicebsk, Minsk, Bielorusko „Denník prosebníka"
- 2016 Synagóga, Stupava „V.L.K."
- 2016 ZOYA Gallery, Bratislava „Stôl a Plot"
- 2017 Galerie M1 – Kunstzone, Gera, Nemecko „Maľba"
- 2017 Galéria Statua, Bratislava „Dej – Nádej – Beznádej" (s Milanom Ormandíkom a Mišom Ormosom)
- 2017 Múzeum umenia a remesla, Záhreb, Chorvátsko „Trans Portion" (s Lydiou Patafta)
- 2018 Galéria Bellart, Viedeň, Rakúsko „Night Cruise"

Ocenenia (výber)
- 2007 Meulensteen Art Award
- 2008 Cena Martina Benku
- 2010 Krištáľové krídlo v kategórii výtvarné umenie