Posúvajú sa tam, kam ju samú život postrkuje. Lucia absurdne, expresívne a surreálne spracováva podnety z osobného života, ale robí to tak, že získavajú všeobecnejšie posolstvo, univerzálnu naliehavosť, a pritom nestrácajú na autentickosti. Keď k tomu pridáme osobitý maliarsky rukopis, voľbu výrazových prostriedkov, vizuálnu naráciu, dostávame jedinečný a nezameniteľný obraz umelkyne.

Autor textu a kurátor: Damas Gruska

Počas výstavy Lucie Dovičákovej môžeš počuť hudobný set, ktorý je vytvorený zo skladieb hudobníčky Woman's Touch.

Woman’s Touch je sólovým projektom hudobníčky z Považskej Bystrice. Svojimi skladbami sa zameriava na spracovanie nepohodlných emócií ako smútok, hnev, či sklamania romantického charakteru. Napriek jej akustickému pôvodu, jej tvorba je postavená na elektronických prvkoch, ktoré sú podporené chytľavými, no stále originálnymi melódiami. Zámerom Woman’s Touch je byť vždy maximálne úprimná a vyzliecť svoju dušu pred publikom do absolútneho naha.

Lucia Dovičáková (1981) patrí k neprehliadnuteľným umelkyniam na slovenskej výtvarnej scéne. V centre Dovičákovej záujmu je žena a jej obraz. 

Dovičákovej obrazy dokážu preklenúť priepasť medzi teóriou a každodennou realitou, medzi presvedčenými feministami*tkami a tými, ktorí*é pri pohľade na jej diela zažijú aha-moment napr. v podobe smiechu nad situáciou, ktorá je síce zveličením, ale zasahuje podstatu problému s milimetrovou presnosťou. Práve (seba)irónia a zveličenie sú zbraňou, ktorá sa v správnych rukách dokáže premeniť na emancipačný nástroj.