Judit Szabó je jednou zo skrytých postáv súčasnej maďarskej fotografie. S fotografiami z jej celoživotnej tvorby sa môžme stretnúť na mnohých miestach. Napríklad v Holandsku sa predalo viac než stotisíc kusov pohľadníc s jej fotografiami, no napriek štátnym vyznamenaniam je pre generáciu mladých fotografov takmer neznáma. Jej vnútorná hnacia sila ju núti vytvárať jedinečné obrazy, pričom pri výbere tém upriamuje pozornosť na dianie na ulici. Vzhľadom na svoju uzavretú povahu však dianie na ulici sleduje z diaľky ako pozorný, vonkajší pozorovateľ, bez zasahovania do toho, čo vidí.

Po prvých úspešných desaťročiach svojej tvorby sa začala starať o fotografie iných: bola jednou z najlepších fotografických laborantov v Maďarsku a zaoberala sa zväčšovaním fotografií na chemickej báze. S profesionálnou pokorou zväčšovala fotografie iných autorov na výstavy, pričom svoje fotografie sa už nesnažila prezentovať, hoci boli čoraz častejšie zaraďované do zbierok významných zberateľov a múzeí.

Jej tvorivý prístup by sa dal najlepšie charakterizovať slovom humanistický. Aj preto si rozumela s Andrém Kertészom, ktorého fotografovala v Budapešti. Fotografie prezentované na výstave sú znovuobjavením diela, ktoré už desaťročia ležalo uložené v krabiciach. Môžeme tak nahliadnuť do fotografického vnímania už vytrácajúcej generácie, ktorá pred nástupom digitálnej fotografie definovala vizuálny rámec čiernobielej fotografie.

Vstup voľný

Výstava sa koná v rámci festivalu Mesiac fotografie 2024. Pozrite si kompletný program festivalu.

Judit Szabó, fotografka, nositeľka Ceny Rudolfa Balogha, sa narodila v roku 1955 v Budapešti.
Fotografovaniu sa venuje už od štúdia na gymnáziu. Po absolvovaní strednej školy študovala odbor fotografia na Inštitúte odborného vzdelávania, ktorý ukončila v roku 1976. V rokoch 1974 až 1976 pracovala ako stážistka v Maďarskom filmovom laboratóriu, kde sa dostala do kontaktu aj s filmovou tvorbou, ktorá ovplyvnila jej spôsob vnímania obrazov a neskôr aj fotografie.  V ďalšom období vytvorila množstvo portrétov v rámci organizácie FŐFOTÓ, ale fotila aj na svadbách a podujatiach, robila fotoreportáže pre malé časopisy a potom sa stala laborantkou v Hírlapkiadó Válladó. V rokoch 1986 až 1998 žila v Holandsku, kde pôsobila ako fotografka na voľnej nohe. Od roku 1998 žije opäť v Budapešti a od roku 2016 spolupracuje s Domom maďarských fotografov – Mai Manó Ház. V rokoch 1981 – 1985 bola členkou Štúdia mladých fotografov a od roku 1998 členkou Zväzu maďarských fotografov. Počas svojej kariéry získala viacerých grantov, medzi jej hlavné publikácie patria Zottigheid (Leiden, 1992) a Csak képek (Len obrazy, Budapešť, 2006). Jej diela sú zastúpené v súkromných zbierkach, v Maďarskom múzeu fotografie, ale aj v zbierke Bibliothèque Nationale de France v Paríži.