Namiesto ľúbivosti či sentimentálnosti, s akou možno k týmto témam v maľbe pristúpiť, ich subtílne komentuje a kóduje do premyslených kompozícií v symbolickej reči. Prvky reality, ktoré si pritom vyberá, balansujú na hrane reálnosti a surreálnosti skrze odstránenie z kontextu a jednotného rámca: ich prepojenie nezjednocuje spoločná mierka a často ani jednotné osvetlenie. Syntéza rôznorodých častí vytvára nový príbeh v maliarskom médiu, ktoré je však už poznačené postfotografickou skúsenosťou. Umelosť a naaranžovanosť podčiarkuje zámerné zachovanie prvkov prostredia ateliéru (drapérie, igelit, rámy a pod.), ktoré sa pre navodenie pocitu reálnosti spravidla odstraňuje. Priznaním tejto vrstvy vzniká akýsi “obraz v obraze,” ktorý podobne ako divadelná scéna v divadelnej hre Hamlet demaskuje simuláciu reality, ktorú autorka na plátne vytvára.

Hlavným aktérom malieb v tejto sérii Ivany Mojšovej je telo. Ženské telo, ktoré vykazuje známky chudosti, je jedným z príznakov ochorenia mentálnej anorexie, s ktorým má Mojšová sprostredkovanú skúsenosť skrze jej blízku osobu. Asketické telo plné odriekania je prezentované bez odevu skrze pózy, ktoré odhaľujú jeho krehkosť a neduživosť v konfrontácii s antickým kánonom krásy, živými, pružnými rastlinami a plodmi, prezentujúcimi zrelosť a plnosť takmer k nahryznutiu.

Názov série Ich hab´ keine Lust (nemám chuť), ktorý si autorka vypožičala z rovnomennej piesne nemeckej hudobnej skupiny Rammstein, pritom reaguje na rozličné aspekty nechute - nielen do jedla, ale aj do života a v prenesenom význame slova Lust môžeme nachádzať i významy, dotýkajúce sa libida a v tomto význame i (ne)prijatia a odriekania pôžitkov vlastnému telu.

Kurátorka a autorka textu: Jana Babušiaková