Ivana Kvassay
sa zameriava na individuálnu pamäť a manipuláciu nielen s predlohou, ale aj so samotným formátom diela, už pri naťahovaní plátna na rám. Prispôsobením plátna k danej abnormálnej predlohe umocňuje samotný pocit aktu krčenia alebo zavesenia, ktorý je pre ňu nevyhnutný. Maľbu realizovanú technikou air brushu využíva ako záznamník na zhmotnenie dôležitých momentov z detstva, s cieľom poskladania súvislého príbehu zo spomienkových fragmentov. Momentom ilúzie sa snaží diváka vtiahnuť do priestoru maľby, ktorá ponúka hru tvarov, tieňov, lomov i odleskov. Analyzovaním svojho maliarskeho pohľadu a videnia ako takého, v realistickom rukopise priznáva prácu s fotografickým materiálom, ktorý pochádza z jej súkromného archívu, ako s predlohou.