Hlavne v osemdesiatych rokoch vznikali pod zatiahnutou oponou normalizačnej prevádzky umenia vynikajúce obrazy, sýtené existenciálnou prítomnosťou, farebným a veľkorysým maliarskym gestom a túžbou objavovať možnosti obrazu, ktoré skoro nikto vtedy a ani potom nevidel. Odtiaľ aj názov výstavy, ktorá by v tomto ponímaní mohla byť objavom ako pre slovenské, tak aj pre české publikum. 

Komunistický režim zatemňoval myseľ a dušu väčšiny obyvateľov normalizačného Československa, umelcov nevynímajúc. Dotýkalo sa to predovšetkým tých, ktorí vstupovali na umeleckú scénu v poinvazívnych sedemdesiatych rokoch, teda aj našej vystavovanej maliarskej štvorice.

Osemdesiate roky síce priniesli postupné uvoľňovanie, v druhej polovici až euforické, čo sa prejavovalo veľkou mierou umeleckej aktivity, veľkými formátmi, výraznými farbami, jednoducho vybuchujúcou energiou, ale napriek tomu, „chyba“! Energia tejto postrácanej generácie presakovala výstavne na denné svetlo aj  v týchto rokoch len sporadicky. Predtým boli výstavy zakazované alebo zvešiavané, čo si do sýtosti užil ako Václav Benda, tak Rostislav Novák.

A v okamihu, kedy sa naplno roztvoril priestor slobode, opäť „chyba“! Umenie vytrysklo ako rozzúrená sopka Vezuv postmodernou erupciou a vytečená láva nového umenia zatienila introvertne existujúcu a existenciálne zadumanú generáciu umelcov. Tá sa už potom výstavne nevzchopila k ataku výšin. To sa týka najmä Václava Bendu a Rostislava Nováka, pustovníkov mimo hlavných kultúrnych centier.

Kurátor: Martin Dostál

Vstupné: 6€ // zľavnené (držitelia karty ISIC, ITIC, EURO 26, seniori 60+) 3€ // deti do 15 rokov, ŤZP, držitelia preukazu AICA, ICOM, IAA, RGS, ZMS, novinári (na základne novinárskeho preukazu), turistickí sprievodcovia, Študenti škôl výtvarného zamerania, ZUŠ, architektúry a dizajnu, dejín umenia - zdarma

Táto výstava je svedectvom o tom, čo sa kvôli okolnostiam nepýšilo v trblietajúcej galerijnej prevádzke, určite nie tak, ako by si to energiou a maliarskym potenciálom nabité diela zaslúžili. Energia sa však, ako si matne pamätám z pre mňa úplne zbytočnej fyziky, sa vraj nevytráca, aspoň určite nie tá umelecká. 

Václav Benda (1948)
Liberecká umelecká legenda Václav Benda (nar. 25. 6. v Liberci), verná celoživotne nielen tomuto uhrančivo horskému severočeskému mestu, ale hlavne sama sebe, nepatrí k najznámejším maliarom svojej generácie. Úplne neprávom, pretože jeho obrazy patria k tomu maliarsky najskvostnejšiemu a spoločensky najprenikavejšiemu, čo vznikalo v osemdesiatych rokoch, ako aj neskôr v českej kotline a v pohraničných končinách. Slovo groteska je trochu sprofanované, a napriek tomu, že sa vo vzťahu k Bendovým kreáciám dá použiť, na jeho obrazoch sa toho deje ďaleko viac. Odohráva sa tu maliarsky masaker existencie, ktorá sa stráca sama v sebe a stále sa donekonečna opakuje. Nie je to tak? 

Václav Benda je docent.

Rostislav Novák (1942)
Maliar a dôležitý pedagóg Rostislav Novák sa narodil 27. novembra 1942 v Martine. Jeho maliarsky naturel sa vyznačuje strhujúcou explóziou na povrchu obrazov, kde je rozhodujúcim elementom intenzita a až existenciálne, postinformelné, postgeometrické a obsedantné zanietenie. Mohli by sme povedať, že Novákove obrazy sú abstraktné, bližšie k pravde však bude skôr slovo abstrahované – často sa do nich dostane znak či geometrická asambláž. Prítomná je aj tvorba reliéfov, resp. obrazy sa reliéfmi stávajú. “Punkový” rytmus však obsadí a nasýti všetky kúty akéhokoľvek Rostislavovho diela. Maliar žije a pracuje v Sádku pri Žatci, v bývalom sudetonemeckom pohostinstve, v dedine, kde končí cesta, nejazdí tam autobus a okoloidúci vlak len prechádza zrušeným nádražím. Zato sa tam nájde zen-budhistické ticho a pokoj. 

Rostislav Novák je docent. 

Vladimír Novák (1947 - 2024)
„Život je krátky a krátky je čas“, tento verš z kratučkej básne francúzskeho surrealistického básnika Roberta Desnosa sa stal názvom poslednej rozsiahlej Novákovej autorskej výstavy, ktorá sa konala v máji a júni minulý rok v karlovarskej Galérii umenia. Tento verš sa až príliš naplnil skutkom, pretože Vladimír Novák krátko po výstave zomrel (30. 4. 1947 - 23. 7. 2024). Slová a obrazy majú silu a dávajú životu zmysel. Tak to bezpochyby mal práve Vladimír Novák, v ktorého vizuálnom myslení hralo zásadnú rolu existenciálne prežívanie. Energia, gesto, farba - to boli komponenty Novákovho obrazového sveta, ktorý prekvapuje naliehavosťou a intenzitou umelcovej správy, keď sa často pohráva s protofigurálnou modeláciou, s interakciou vnútri obrazu aj s priestorom.

Nikdy neučil. 

Petr Pavlík (1945)
Svetlo sveta uzrel maliar Petr Pavlík 31. januára 1945 v Prahe. K tomuto mestu celoživotne patrí, resp. k jeho rezidenčnej výstavnej štvrti, nazývanej Kráľovské Vinohrady. Domicilovanie mu však nebráni v putovaní svetom umenia aj svetom existencie, kam vysiela hlavne svoju „Poutnici“ (Pútnička), motív, ktorý prechádza nie jedným jeho plátnom. Obrazová reč je pre Petra Pavlíka prostriedkom správy o nepoznateľnosti sveta, plného otázok, pochybností a nevypovedateľných pohnútok bytia. Hľadá prapôvod životného zmyslu a zmysel maľby, maľby ako objavovania maliarskych postupov, farieb a nekonečného priestoru. Žije a pracuje v Prahe. 

Petr Pavlík je docent. 

kredity pri reprodukcii prác zo zbierky Galerie umění Karlovy Vary

Galerie umění Karlovy Vary; foto: archív galérie, Jiří Wendler