Vo všetkých dielach majú tieto komponenty symbolický kontrast, často vnímame ich prechod z tmavších odtieňov farieb do obrazového presvetleného priestoru. Mikus to rieši aj presvetľovaním farieb smerom k svetlu, prechodom od studených farieb, najmä jeho obľúbenej modrej k teplým farbám. Mnohotvárnosť skutočnosti rád člení do nových farebných a tvarových súvislostí. Základné a komplementárne farby, teplé a studené, lomené a čisté tóny vrstvia príbehy, zážitky a predstavy v imaginárnom časopriestore. Pomocou farebných plôch skladá pred nami nový svet krajín, otvára pohľady na riečne zákutia neraz presvetlené slnkom.

Vzťah tieňa a svetla nachádzame ešte v starších umelcových prácach, ako Svetlá a tiene (1997), Ukryté v tieni (1998), Hravé svetlo na skalách (2006), Z tieňa na svetlo (2016), čo evidentne predznamenalo súčasnú podobu a interpretáciu Blažejových motívov. Blažej Mikus v dielach z rokov 2024 – 2025 sa usiluje, o to, aby výpovedné posolstvo bolo otvorené čo najširšej škále interpretácií, kde si divák pri pohľade na ne sám slobodne môže vytvoriť asociácie podľa vlastnej imaginatívnej dispozície. A predsa v dielach ako Schody hore (2022), Niekde na začiatku (2024), Schody a rebríky (2024 – 2025), Čas prijatia (2024), Odliv (2025), Vyplavené riekou (2025), je vzostupná kompozícia symbolického charakteru. Rebrík vždy predznamenával cestu nahor k duchovnu, bol spojením neba a zeme Znamenal postupné napredovanie, duchovný a osobný rast, ale aj vstup do nového sveta. Aj u Blažeja Mikusa schody a rebrík sú symbolom vzostupu.

Kurátorka: PhDr. Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD.

Akademický maliar Blažej Mikus sa narodil 25.7.1955 v Bratislave. Jeho diela vždy vynikali a zaujali prirodzenou umeleckou spontaneitou, ktorá zaznamenávala premeny skutočnosti a prírody. Zachytával ich jeho typickým expresívnym maliarskym rukopisom. Neobyčajný cit pre svetlo a farbu uňho podporil a rozvíjal jeho profesor Ján Želibský už počas štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v oddelení krajinárstva a figuratívnej maľby (študoval v rokoch 1974 – 1980 aj u doc.Františka Stoklasa). V priebehu svojho umeleckého života bol nielen tvorcom v oblasti komornej maľby, kresby a užitej grafiky, objektu, asambláže ale aj monumentálnych realizácií. Vyše tridsať rokov pôsobil ako pedagóg výtvarného odboru na Základnej umeleckej škole, Exnárová a neskoršie na Základnej umeleckej škole Jozefa Kresánka v Bratislave. Roky spolupracoval so Združením integrálneho vzdelávania, kde viedol výtvarné kurzy pre dospelých. Je členom Slovenskej výtvarnej únie a Spoločnosti voľných výtvarných umelcov. Žije a tvorí v Bratislave a na Záhorí.