Počas predchádzajúcich dvoch rokov sa kurátori výstav venovali rozmanitému dielu Szalatnaia-Slatinského, od elegantných víl a verejných budov po urbanistické koncepcie a pamätníky, realizované po celom Slovensku. Tretia, záverečná časť cyklu s názvom Architekt Artur Szalatnai-Slatinský a jeho svet posúva pozornosť z verejnej sféry do osobného života umelca. Prostredníctvom predmetov, ktoré sa zachovali vďaka starostlivosti Dr. Štefana Holčíka, blízkeho priateľa rodiny Slatinských, ponúka vzácny pohľad do súkromia tohto tvorivého človeka.
Medzi osobnými predmetmi návštevníci výstavy uvidia originálne kusy z architektovho ateliéru. Jeho otočnú stoličku, vzorky materiálov, či darčeky od dodávateľov. Kresby z obdobia Szalatnaiovej vojenskej služby počas prvej svetovej vojny približujú jeho ranú výtvarnú citlivosť, zatiaľ čo fotografie z medzivojnového obdobia zachytávajú chvíle oddychu a domáceho života. Výstavu dopĺňajú aj vzácne portréty architekta od maliara Ivana Sorsa. Zaujímavou časťou výstavy je výber zátiší, často prehliadaná, no hlboko osobná forma výtvarného prejavu. Mimoriadne pôsobivé sú jeho kvetinové kompozície, ktoré sú na výstave prezentované spolu s originálnymi vázami z domácnosti. Vytvárajú tak zaujímavé prepojenie medzi umením a každodenným životom. Szalatnaiove maľby bratislavských zákutí približujú dnes už zaniknuté, alebo premenené časti mesta vrátane pohľadov na Vydricu a zabudnutých vedút starej Bratislavy, miest, ktoré mal rád a ktoré zachytil vo svojej tvorbe.
Prezentovaním Szalatnaiovho sveta v priestore, ktorý sám navrhol, ponúka výstava rezonujúce uzavretie trojročného bádania nad jeho životom a odkazom. Neoslavuje iba architektonické dielo, ale aj trvalú prítomnosť jeho tvorivého ducha v meste, ktoré nazýval domovom.
Kurátormi výstavy sú: Jana Švantnerová, archeológ a múzejník Štefan Holčík a riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský.
Trojročný výskumno-výstavný cyklus zameraný na tvorbu Artura Szalatnaia-Slatinského
Artur Szalatnai-Slatinský navrhoval verejné budovy, obytné domy, vily, obchodné priestory, domy pre lekárov a sanatóriá. Zaoberal sa záhradnou architektúrou, interiérovým dizajnom a reštaurovaním pamiatok, navrhoval pamätníky a náhrobky. Bol urbanistom a autorom dvoch monografií a početných článkov v architektonických časopisoch na Slovensku aj v zahraničí. Jedným z jeho najvýznamnejších diel je synagóga na Heydukovej ulici v Bratislave, ktorá bola postavená v rokoch 1923 – 1924 s prvkami tradicionalistickej architektúry, kubistického štýlu a moderných technológií, pri rešpektovaní židovských religióznych požiadaviek. Budova synagógy bola v roku 2023 hlavným exponátom výstavy Architekt Artur Szalatnai-Slatinský a Bratislava.
V roku 2024 predstavila výstava Architekt Artur Szalatnai Slatinský a Slovensko návštevníkom dobové architektonické časopisy, monografiu architekta, fotografie, originálne návrhy a kresby.
Architekt Artur Szalatnai-Slatinský pôsobil okrem Bratislavy najmä v dvoch významných kúpeľných mestách, v Piešťanoch a v Trenčianskych Tepliciach, ktoré prešli v medzivojnovom období výrazným stavebným rozvojom. Špecializoval sa v nich na navrhovanie súkromných sanatórií a domov pre lekárov, ktoré kombinovali obytné priestory s ordináciou. Od tridsiatych rokov 20. storočia sa zúčastňoval urbanistických súťaží pre množstvo ďalších slovenských miest. Skúmal ľudovú architektúru a mal veľký rešpekt ku kultúrnemu dedičstvu, čo preukázal vo svojich dielach. V päťdesiatych rokoch 20. storočia navrhoval kvalitnú architektúru vrátane objektov s kultúrnym využitím v Pezinku a Modre. Jeho pamätníky v Trnave a na Jankovom vŕšku patria k najvýznamnejším príkladom povojnovej pamätníkovej produkcie na Slovensku.
„Architekt Artur Szalatnai-Slatinský patrí k zakladateľskej generácii slovenskej architektúry a sme radi, že naše múzeum prispieva k jeho prezentácii kultúrnej verejnosti. Nie sme múzeum architektúry, ale venujeme sa histórii a kultúre židovskej komunity v Bratislave, práve možnosť vystavovať v jeho majstrovskom diele – bratislavskej synagóge – je dôležitým rozmerom projektu. Tohtoročná výstava má intímny charakter, pretože po dvoch ročníkoch, kedy sme sa zaoberali jeho verejne známymi stavbami, v záverečnom ročníku vystavujeme jeho obrazy zo súkromných zbierok, ktoré nie sú prístupné. Veľmi si vážime kurátorskú spoluprácu s pánom Holčíkom, ktorý architekta osobne poznal a opatruje jeho pozostalosť, z ktorej čerpáme zdroje poznania o živote a diele Artura Szalatnaia-Slatinského,“ hovorí riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský.
Židovské komunitné múzeum v synagóge na Heydukovej ulici v Bratislave je otvorené vždy v piatok a v nedeľu od 10.00 do 16:00 od 1. júna do 28. septembra 2025. Múzeum bude zatvorené 3. augusta 2025.
Artur Szalatnai-Slatinský (1891–1961)
Szalatnai-Slatinský sa narodil ako Artur Schlesinger v židovskej rodine v Hornej Slatine (Slatina nad Bebravou) pri Uhrovci. Priezvisko si zmenil dvakrát: na Szalatnai pred záverečnými skúškami na budapeštianskej Technickej univerzite a na Slatinský po vojne v roku 1945, keď skončila jeho rasová perzekúcia. V roku 1919 sa po ukončení štúdií v Budapešti usadil v Bratislave a prežil tu celý svoj život.
Jedným z jeho najzachovalejších diel je bratislavská synagóga na Heydukovej ulici. Mnohé stavby boli zbúrané, prestavané alebo sú dnes v žalostnom stave. Synagóga bola postavená ako filiálna synagóga ortodoxnej židovskej obce. Židovská obec oslovila piatich architektov, z ktorých sa do súťaže zapojili traja. Szalatnaiov návrh vyhral. Finálna kapacita bola určená pre 350 mužských a 300 ženských miest. S výstavbou sa začalo v máji 1923 a už v septembri sa synagóga používala. Stavba bola kompletne dokončená v marci 1924 a slávnostná inaugurácia sa uskutočnila 5. apríla 1924. Do ulice sa synagóga prezentuje sedempilierovou kolonádou, za ktorou je situovaná budova samotnej synagógy. Centrálnou miestnosťou je rozľahlá modlitebná sála, ktorá kombinuje modernú železobetónovú konštrukciu s historizujúcimi detailmi. Interiér synagógy a jej mobiliár boli navrhnuté v duchu dobovej kubistickej architektúry typickej pre Bratislavu dvadsiatych rokov 20. storočia.
Szalatnaiove stavby môžu Bratislavčania a návštevníci mesta vidieť na Puškinovej 4, kde realizoval prestavbu obytného domu na reprezentatívne meštianske sídlo. Dom na Radlinského 4, penzión Grünhut na Zelenej ulici 5, dnes známy ako hotel Perugia, obchodno-obytný dom na križovatke Miczkiewiczova a Ulica 29. augusta a na Miczkiewiczovej 6. Na svahoch Palisád a nad Hradom stoja na Lichardovej a na Bartoňovej ulici ďalšie dve známe Szalatnaiove realizácie.
Na Szalatnaia sa často obracali bratislavskí obchodníci. Pre firmu Fornheim a synovia navrhol stavbu skladu kobercov v priekope Michalskej brány. Známy bratislavský módny salón J. Tausky a synovia sídlil v starom meštianskom dome na dnešnom Hurbanovom námestí 5. Prízemie nechali radikálne prestavať v roku 1924 podľa Szalatnaiovho návrhu, ktorý tu vytvoril jeden z prvých moderných výkladov v meste s neónovým menom firmy. Výklad navrhol tiež pre obchod s textilným tovarom firmu Stern na Obchodnej 7. Veľkú zákazku dostal od firmy Bratia Frostigovci, ktorá bola za prvej republiky úspešným zlatníckym podnikom na Františkánskom námestí 3.
Módny dom Tausky skrachoval po deväťdesiatich rokoch pôsobenia v tridsiatych rokoch. Firmy Tausky, Stern a Frostig arizovali počas slovenského štátu. Ivan Izidor Frostig prežil holokaust a firmu po vojne obnovil. Komunistický režim ho vo vykonštruovanom procese v roku 1952 odsúdil na smrť a popravil.
