Pre nielen portrétne fotografie Antonína Kratochvíla platí, že v akejkoľvek situácii akcentuje tie najhlbšie podoby či interpretácie archetypu „osobnosti“.

Súbor fotografií Antonína Kratochvíla, uvedený na medzinárodnom festivale Mesiac fotografie 2022 v Bratislave, zahŕňa tváre svetovo preslávených osobností ako sú Willem Dafoe, Keith Richards, Patricia Arquette, Priscilla Presley, David Bowie, Milan Hlavsa, Pavel Landovský, Jean Reno, Bob Dylan, Billy Bob Thornton, Vittorio Storaro, Kyle MacLachlan, Judith Godrech, Bill Gates, Amanda Lear či Debbie Harry a ďalších, ale aj portréty ľudí úplne neznámych, anonymných.

Táto skladba človečenstva predstavuje ako celok určitú alegóriu, ktorá má pre Antonína Kratochvíla zvláštny význam. Prepojenie svetových hviezd s anonymnými tvárami ľudí z najrôznejších kútov sveta, z rozmanitých prostredí, pretnutých rôznorodými životnými situáciami, peripetiami a skúsenosťami úplne odbúrava oslavu konkrétnych osôb, hrdinov, či celebrít. Fotografia tu pracuje s prirodzenou obraznosťou ľudských duší, stavov, relativizuje krásu a vzťahy, zároveň hľadá a nachádza adekvátnu vizuálnu formu.

Veľmi často zrkadlí aj rozpoltenosť ľudskej duše. Objekt pred fotoaparátom sa stáva materiálom pre tvorivú modeláciu výrazov. Uchopuje onú rýdzosť anonymných hrdinov a rovnako prirodzene pracuje s individualitou slávnych celebrít, hercov, umelcov, ktorí sami za seba vo svojej brandži vedome a cielene pracujú s maskami. Tieto masky Antonín Kratochvíl majstrovsky strháva. Ide o škálu osobných i životných reálií, o hlbokú výpoveď vnímania človeka ako podstaty, jeho osobného i spoločenského priestoru, životného naplnenia a žitej skutočnosti. Prostredníctvom tela, mimiky a gesta sú v obraze rozohrané myšlienkové reťazce obsahujúce akcent aj napätie. Dominuje hra detailov a osobité kompozície. Pôsobí na emócie, znepokojuje, transformuje s rafinovanými účinkami a presne dávkuje cielenú rezonanciu labyrintu podôb ľudskosti, aj jej odvrátenej tváre.

Fotografická tvorba Antonína Kratochvíla tvorí rozmanitú a bohatú mozaiku sond do stavov človeka, spoločnosti, ktoré ako celok predstavujú cenný historický a zároveň umelecký unikát. Jednu zo samostatných kapitol predstavuje súbor fotografií Davida Bowieho. Odráža rezonanciu životných skúseností, povahy a situácií oboch aktérov, teda Davida Bowieho a Antonína Kratochvíla, spolu s kontextom spoločného časopriestoru zvoleného pre danú akciu, ktorý dodáva zachyteným obrazom až transcendentálny význam. Fotografické portréty Davida Bowieho razantne sprítomňujú neobyčajnú škálu vzťahov, povahy, vlastností a myslenia ukrytú v ľudskej tvári. Antonína Kratochvíla aj Davida Bowieho spájajú charakteristické vlastnosti nespútanosti, živelnosti, ale aj charizma a pokora z naplnenia ich vysoko kreatívnych a originálnych kariér. Muzika aj fotografie u oboch podnecujú emócie, zážitky. Svojím umením stavajú historické mosty z minulosti do budúcnosti. Ich dávne frajerstvo sa mení na vyzreté oznámenie a know-how „vedieť, ako vidieť a porozumieť“ jedinečnosti ľudskej bytosti.

Antonín Kratochvíl (1947) je český fotograf svetového formátu, empatický svetobežník, spoluzakladateľ prestížnej fotografickej agentúry VII Photo Agency. V roku 1999 ho časopis American Photo zaradil medzi sto najvýznamnejších osobností svetovej fotografie. Zameriava sa predovšetkým na dokumentárnu, vojnovú a portrétnu fotografiu, ktorá ako celok predstavuje hlbokú sondu do reality súčasnej ľudskej spoločnosti, do reality vyzdvihnutej na premýšľanie. Po piatich rokoch exilového pretĺkania sa po Európe, zľudštenom vysnívaným štúdiom fotografie a umenia na holandskej Gerrit Rietveld Art Academy v Amsterdame, odišiel Kratochvíl v roku 1972 do Spojených štátov, aby sa neskôr ako fotožurnalista a vojnový dokumentarista katapultoval do najvyšších sfér svetového, predovšetkým vojnového fotožurnalizmu. Zásadné pre jeho fotografickú kariéru bolo vlastné vydanie knihy Broken Dream: Twenty Years of War in Eastern Europe (Rozbitý sen: 20 rokov vojny vo východnej Európe, 1991).

Jeho fotografie prenikli na stránky prestížnych svetových časopisov ako napr. Rolling Stone, New York Time Magazine, Newsweek, Mother Jones, Smithsonian, Condé Nast Travel, Geo, Playboy, Penthouse, Vogue. Je držiteľom rady svetových ocenení za prínos fotožurnalizmu: Dorothy Lange Prize (1994), Ernst Haas Award (1995), Golden Medal pre Photography - Society of Publishing Designers New York (1997), Gold ARC Award pre Best Annual Report (2003) Award (2003), Golden Light Award pre Best Documentary Book (kniha Vanishing, 2003), štyri hlavné ceny z World Press Photo (1998: 1st prize – Portraits / 1999: 3rd prize – Portraits / 2003: 1st prize – General News + 1 prize – Nature) a ďalšie. Domáceho uznania sa mu dostalo ocenením Osobnosti českej fotografie za rok 2014.

Text: Pavlína Vogelová

Vstupné: 5€

Pozrite si program celého festivalu Mesiac fotografie 2022.