Kurátorka: Silvia L. Čúzyová

Anna Daučíková je jedným z najdôležitejších mien súčasného slovenského vizuálneho umenia, s dosahom v širšom európskom kultúrnom a umeleckom priestore. Genderové umenie, videoart a performancie –  to v základných obrysoch vyznačuje hlavné oblasti jej aktuálneho umeleckého záujmu. V časovom kontinuu od konca 80. rokov 20. storočia po súčasnosť venuje svoju umeleckú pozornosť otázkam spojeným s feminizmom a post-feminizmom, mapuje a rozbíja konštrukty mužskosti a ženskosti, upiera voyeuristicko/exhibicionistické mechanické alebo digitálne oko fotoaparátu a kamery na oblasti stereotypov, ktoré sa principiálne nezlučujú s jej autorským subjektom. Testuje a komplikuje zažité hierarchizácie v spoločenských, sociálnych aj rodinných konšteláciách, kladie náročné otázky na rozkolísanie genderovej jednostrannosti a v neposlednom rade po dlhé roky húževnato pestuje kritickú sebareflexiu.

Na pozadí Daučíkovej tvorby je intenzívna osobná skúsenosť so socialistickou aj postsocialistickou spoločnosťou (sovietskou, stredoeurópskou aj západnou) a rozsiahla znalosť príslušného intelektuálneho a umeleckého prostredia. Autentický a nefabulovaný osobný príbeh spolu s frustrujúco/ oslobodzujúcim vedomím inakosti jej umožňujú budovať mimoriadne „nasýtené“ diela s viacnásobným insiderským kódovaním významov, ktoré v ich celistvosti nie sme schopní jednoznačne prečítať.  

Fotografia vytvorená a použitá bez ambícií fotografa – vedome oslobodená od remeselnej zručnosti – sa v jej tvorivom programe vyskytuje od počiatku a predstavuje jeden z dôležitých prostriedkov k dosiahnutiu komplexnejších umeleckých cieľov. Využitie fotografie a spôsoby manipulácie s médiom u Daučíkovej bohato variujú – od vizuálneho záznamu nájdenej alebo inscenovanej situácie – cez fotografiu, predstavujúcu nielen dokumentáciu, ale nosné médium autorkiných performancií a mapovaní vlastného tela –  cykly fotokoláží, fotokumulácií a fotoperforácií –  až po fotografiu ako nachádzaný, privlastnený a opätovne špecificky použitý „found footage" materiál, ktorý vnáša do diel okrem iného aj ďalšie, vlastné/zdedené významové roviny (používa fotografie nájdené v uliciach Moskvy).

Princíp komponovania nájdeného fotografického materiálu do nových celkov, ktoré autorka svojím vstupom a vizuálnym „komentárom“ zámerne zneisťuje, čím transformuje možnosti interpretácie a vrství zložité vnútorné kontexty, predstavuje aj kolekcia veľkoformátových manipulovaných xerokópií First Aid (1998), na ktorých je postavená výstava v bratislavskej Galérii Medium.