Prostredníctvom rodinných archívov, oral history a oficiálnych dokumentov skúma každodennosť života v bezprostrednej blízkosti okupačnej armády.

Kurátorka: Lýdia Pribišová

Architekt výstavy: Martin Zaiček

Andrea Kalinová sa venuje filmu, fotografii a rôznym intermediálnym presahom. Jej projekty sú dlhodobé, i desaťročie sa venuje, do hĺbky skúma zvolenú tému, ako napríklad Sanatórium Machnáč, bratislavské Lido, či kúpeľné mesto Tskaltubo v Gruzínsku obývané vysídlencami *kyňami z Abcházska. Jej fotografie, ale i filmy (Po sezóne, Tajomstvo jedného bazéna) charakterizuje sústredený pohľad na hrane dokumentu a inscenovania. Andrea Kalinová sa vo svojej tvorbe zaoberá modernistickou architektúrou, jej uchovávaním, ako aj prístupom spoločnosti k starostlivosti o architektonické  dedičstvo. Jej druhou srdcovou témou je rekreácia (o čom svedčí aj výstava Posledný sneh), ktorá s témou architektúry úzko súvisí, obom témam sa venuje spoločne s Martinom Zaičkom v rámci skupiny Abandoned (re)creation (od 2011). Je i členkou Správnej rady Spoločnosti Jaromíra Krejcara, ktorá sa usiluje o záchranu národnej kultúrnej pamiatky Machnáč.

Tvorba Andrey Kalinovej je jedinečná dlhodobým záujmom o veci verejné, citom pre rozhodujúci moment, špecifickým humorom, a zároveň ľudskosťou a empatiou. Je neprehliadnuteľná vlastným umeleckým prístupom a postupom, ktorého oblúk pri jednotlivých projektoch siaha od umeleckého hĺbkového výskumu, zažívania skúmaných miest na vlastnej koži, cez happeningy, workshopy, site specific inštalácie, fotografie; dlhodobé projekty zvyčajne završuje knihou a filmom, kde sa zhutňujú všetky predchádzajúce elementy. Za jej film Po sezóne (2018) o liečebnom dome Machnáč jej bolo udelené ocenenie Pamiatky a múzeá za audiovizuálny počin.