Občas vedeli vykresliť trochu bizarné obrazce, neraz zvláštne rozvoľnené a idúce proti exaktným pravidlám umenia geometrie, ku ktorému ich početní historici a kritici umenia zvykli priraďovať.

Stali sa klasikmi nášho novodobého umenia – obdobia neskorej avantgardy voľne plynúcej do postmoderny, ich diela by sme určite našli v prehľadoch, učebniciach či stálych expozíciách nášho novodobého umenia (ak by boli... resp. keď budú...).

Ale ako to už s klasikmi býva, hlavne potom, čo sa ich dielo uzavrie, vystúpia síce na pomyselný piedestál, ale nie je ich odtiaľ veľmi vidieť. Som však presvedčená o tom – hlavne v prípade diela Alojza Klimu, že ide o dielo mimoriadne živé, ktoré určite osloví aj dnešného diváka s novými vizuálnymi skúsenosťami.

Katarína Bajcurová