Na klavíri sa predstaví Andrea Bálešová a sólových vokálnych partov sa zhostia Mária Štúrová (soprán), Pavol Oravec (tenor) a Rastislav Hajach (barytón).
Poslucháči sa môžu tešiť na úryvky z baletu Špalíček H. 214 od Bohuslava Martinů (1890 – 1959), ktorý predstavuje umne prekomponované voľné pásmo rozprávok, hier a riekaniek vychádzajúcich z folklórnych zvykov počas štyroch ročných období s využitím textov ľudovej poézie. Názov baletu vzišiel zo zbierok českých ľudových jarmočných piesní z 18. storočia. Skladateľ v ňom čerpá z českých folklórnych idiómov a motívov a spracúva rozličné, prevažne české rozprávky, príbehy inšpirované básňami Karla Jaromíra Erbena, ako aj ďalšie, z ktorých azda najznámejšie sú Kocúr v čižmách a Popoluška. Dielo skladateľ skomponoval v rokoch 1931/32 a po hudobnej stránke demonštruje prah umeleckej zrelosti Bohuslava Martinů, kedy si osvojil prelínanie českého tvorivého jazyka s francúzskym, nadobudnutým počas štúdií u Alberta Roussela v Paríži. Práve v období tridsiatych rokov sa zvyšuje skladateľov návrat k tradičnej tonalite a diatonickým melódiám s jednoduchou harmonickou podporou poukazujúci na jeho silné putá k rodnej krajine, avšak s príchuťou moderných kompozičných postupov. Dalo by sa predpokladať, že inšpiračným zdrojom Martinů mohli byť balety Sergeja Prokofieva z 20. rokov ako Chout a Le fils prodigue, ale predovšetkým tiež balet Les Noces (Svadba) Igora Stravinského, a to nielen svojou hudbou, ako aj zakomponovaním zboru a sólistov, čo je i prípad Špalíčka. Premiéru mal Špalíček v roku 1933 v Prahe s podtitulom „Balet z ľudových hier, zvykov a rozprávok“.
Slovenská zborová tvorba sa priam neodmysliteľne spája s menom Ivana Hrušovského (1927 – 2001). Vo svojej hudbe kládol dôraz predovšetkým na autentickosť výpovede, až následne pristupoval k voľbe príhodných umeleckých prostriedkov. Ako sám uviedol, už od mladosti v ňom nesmierny obdiv vzbudzoval Antonín Dvořák, ktorý preňho predstavoval aj značný inšpiračný zdroj. Ako teoretik i skladateľ sa však zároveň významne zaoberal problematikou hudby 20. storočia a celkovo vývinom modernej slovenskej hudby. Hoci sa sám priznal, že v období 60. rokov začal mať k zborovej tvorbe pomerne odmietavý vzťah, v kontexte jeho tvorby jednu z kľúčových úloh zohrávajú, paradoxne, práve diela pre zbory. „V Hrušovského zborovej tvorbe je jeden stály moment, prechádzajúci od skladby ku skladbe. Zmysel jednotlivého slova rovnako ako zmysel celistvého básnického obrazu má v jeho zhudobnení dôležitú, priam podstatnú funkčnosť. Nie je to autonómna hudba a vôbec v nej nie je zanedbateľné, čo sa spieva… Vyberá si verše s citom hudobníka a vypestovaným vkusom básnika… Vie, prečo píše pre zbor, prečo sa nenechá textom len inšpirovať…,“ napísal o Hrušovského zborových dielach muzikológ Igor Podracký. A práve delikátnosť a kompozičnú umnosť jeho zborovej tvorby bude môcť koncertné publikum oceniť vo výbere z cyklu Chci rozsvítit tvou krásu skomponovaného v roku 1986.
Dramaturgiu koncertu doplní ešte skladateľmi rôznych štýlových epoch s obľubou zhudobňovaná modlitba Ave Maria, tentokrát optikou Leoša Janáčka (1854 – 1928) ako aj prierez ďalšími dielami slovenskej a českej zborovej tvorby.
Vstupné: predpredaj 17€
