„Nemali by sme zabúdať hľadieť za hranice nášho umenia.“
Gabriel Prokofiev

Na šiestom z konvergenčných večerov sa v Moyzesovej sieni predstaví vlastnou tvorbou, ktorú doplnia hudobné miniatúry z Prokofievovho albumu Hudba pre deti, op. 65 v interpretácii Olliho Mustonena.

Skladbičky vznikli, keď bol otec Gabriela Prokofieva chlapcom a sú úzko spojené s rodinnou históriou. Elektronické kompozície Strange Blooms a Howl! boli inšpirované súčasným tancom. Skladba Strange Blooms vznikla pre tanečníčku Shobanu Jeyasingh, Howl! pre amerického choreografa Maurica Causeya. Obidve diela spája zvuk klávesového nástroja. Strange Blooms je remixom čembala z barokovej kompozície Louisa Couperina La Complaignante, spracovaného technikou granulárnej syntézy. Howl! je výsledkom práce so zvukom legendárneho syntetizátora Arp Odyssey zo 70. rokov, ktorý je vrstvený, samplovaný a filtrovaný.

Kompozície sú oslavou hybridity a syntézy organického a mechanického, starého i nového, pre nové zajtrajšky.  

Účinkujú:
Gabriel Prokofiev (UK), elektronika
Olli Mustonen (FIN), klavír

Program:
Sergej Prokofiev (1891 – 1953)
Hudba pre deti, op. 65 (1935)

Gabriel Prokofiev (1975)
Suita pre klavír (svetová premiéra)
HOWL! (slovenská premiéra)        
Strange Blooms (slovenská premiéra)
La Complaignante feat. Jane Chapman

Trvanie koncertu: 120 min. s prestávkou

Vstupné: predpredaj 15€ - 25€

Podujatie je súčasťou festivalu komornej hudby Konvergencie 2025. Pozrite si kompletný program festivalu.

Gabriel Prokofiev (UK) – skladateľ s inovatívnym prístupom k súčasnej klasickej hudbe, ktorý paralelne rozvíja aj kariéru ako producent rôznych žánrov (dance, grime, elektro, hip-hop). Študoval elektroakustickú kompozíciu pod vedením J. Harrisona v Birminghame a kompozíciu u A. Fielda a R. Marsha. Je autorom veľkého množstva orchestrálnych a komorných diel, skomponoval sedem koncertov (tri s gramofónom ako sólovým nástrojom), i množstvo elektronických skladieb, v ktorých často kombinuje syntetizátory a sample s klasickým inštrumentárom. Jeho diela uviedli orchestre ako Seattle Symphony, Detroit Symphony, Petrohradská filharmónia, Moskovský štátny symfonický orchester, BBC Philharmonic, MDR Leipzig, Copenhagen Phil, Luxembourg Philharmonique, Buenos Aires Filharmonica, Porto Symphony a Real Orquesta de Sevilla. Spolupracuje s tanečníkmi a súbormi ako Stuttgarter Ballet, Rambert Dance, Bern Ballet, S. Jeyasinghová, Birmingham Royal Ballet, Alexander Whitley Dance a Gandini Juggling. V roku 2019 mala v Regensburgu premiéru jeho prvá celovečerná opera Elizabetta. Je tiež kurátorom podujatí, producentom a zakladateľom vydavateľstva Nonclassical a klubovej noci, ktorá sa stala domovom pre množstvo umelcov, ktorí sa vymykajú konvenciám. Vďaka aktivitám Nonclassical sa stal jedným z popredných propagátorov klasickej hudby na netradičných miestach – pravidelne vystupuje v nočných kluboch a na festivaloch elektronickej hudby vo východnom Londýne, často ako DJ a robí živé remixy práve predvádzaných diel. Jeho diela vydávajú vydavateľstvá Faber Music a Mute Song. Žije v Hackney v Londýne s manželkou a deťmi.

Olli Mustonen (klavír, FIN) – všestrannosť fínskeho umelca pripomína veľkých majstrov ako Rachmaninov, Busoni alebo Enescu, ktorí boli interpretmi, dirigentmi i skladateľmi zároveň. Rodák z Helsínk sa od detstva venoval hre na čembale, neskôr študoval klavír a kompozíciu. Medzi jeho pedagógov patrili R. Gothoni, E. Heinonen a E. Rautavaara. Ako sólista spolupracoval s najvýznamnejšími symfonickými orchestrami v Berlíne, Paríži, Londýne, New Yorku, Chicagu, Clevelande, Amsterdame, Viedni, Prahe či Jeruzaleme. V roku 2019 bola O. Mustonenovi udelená prestížna Hindemithova cena, je tiež držiteľom viacerých národných cien za zásluhy v umení. V rokoch 2021 – 2023 pôsobil ako šéfdirigent Filharmónie v Turku, je tiež hlavným hosťujúcim dirigentom Laponského komorného orchestra. Na obidvoch postoch diriguje orchestrálne koncerty, uvádza komornú hudbu i sólové recitály. Je zakladateľom Helsinki Festival Orchestra, s ktorým absolvoval turné v Európe, Japonsku a Číne, bol rezidenčným umelcom orchestra Camerata Zürich. Popri kariére klaviristu a dirigenta sa intenzívne venuje komponovaniu. Fínsky národný epos Kalevala ho inšpiroval k vytvoreniu Symfónie č. 3 „Taivaanvalot“ pre tenor, violončelo a klavír, ktorú uviedol v Londýne, Amsterdame a Hongkongu spolu s I. Bostridgeom a dlhoročným komorným partnerom S. Isserlisom. Dielo vyšlo spolu so Symfóniou č. 2 „Johannes Angelos“ vo vydavateľstve Ondine. V roku 2020 dostal od Beethovenovho domu v Bonne (Beethoven-Haus Bonn) objednávku na vytvorenie Sláčikového sexteta pri príležitosti 250. výročia skladateľovho narodenia. Medzi jeho posledné diela patrí Apoteóza in memoriam Pablo Casalas vytvorená pre Kronborg Academy a Koncert pre flautu „Sadunkertoja“ (Rozprávač príbehov). Koncert premiérovali J. Thomsen a PKF Prague Philharmonia pod vedením Mustonena na festivale Concentus Moraviae (ČR), fínska premiéra sa uskutoční s Jyväskylä Sinfonia na jar 2025. Jeho Koncert pre husle s orchester „Larin Paraske“ mal premiéru vo Fínsku s huslistkou E. Vähälä a Symfonickým orchestrom Fínskeho rozhlasu (dir. N. Collon) v Deň nezávislosti Fínska. V jeho rozsiahlej diskografii patrí významné miesto CD s dielami Šostakoviča a Alkana, ktoré získali ceny Edison a Gramophone. Medzi ostatné nahrávky patria klavírne koncerty Beethovena a Prokofieva so Symfonickým orchestrom Fínskeho rozhlasu pod taktovkou H. Lintu. Spolupracuje tiež s Helsinskou filharmóniou a Sinfoniou Lahti, s ktorou vydal v roku 2023 album s Klavírnymi koncertmi č. 3 (Rautavaara, Martinů) pod taktovkou D. Stasevskej. Ako sólista vystúpil v Carnegie Hall, Symphony Center Chicago, na Ďagilevovom festivale v Perme, v New York Zankel Hall, Sydney Opera House, na Dresdner Musikfestspiele a festivale v Lockenhause.