Po roku 1948 a najmä počas normalizácie po roku 1968 štátna cenzúra vyžadovala bezvýhradný súlad so socialistickým realizmom a likvidovala myšlienkovú pluralitu. Nekonformní autori (Tatarka, Ponická, Jablonický, Kadlečík, Hrúz a iní) boli vylučovaní zo Zväzu slovenských spisovateľov, ich knihy boli sťahované z knižníc a ich mená vymazávané z učebníc, čím sa oficiálna kultúra pretvorila na monológ ideologických prázdnych fráz. Reakciou na cenzúru bol vznik samizdatu – nezávislej a slobodnej literatúry šírenej občianskou svojpomocou. Na Slovensku mal samizdat špecifický rozmer, bol menej centralizovaný a žánrovo mimoriadne pestrý. Samizdat zachránil kultúrnu pamäť a národnú identitu prepojením domáceho odboja s exilom, udržal estetickú a filozofickú pluralitu a očistil jazyk od ideologického marazmu. Predstavuje trvalý morálny kompas a príklad občianskej statočnosti, ktorý zostáva kľúčovým mementom pre ochranu slobody prejavu a obranu pravdy aj v súčasnej spoločnosti.

Výstava „Knižný samizdat“ predstaví dielo 22 autorov knižného samizdatu s krátkymi ukážkami z ich samizdatovej tvorby.

Miesto konania: Barokové nádvorie, Ventúrska 11

Výstava bude sprístupnená pondelok – sobota v čase otváracích hodín knižnice.

Usporiadatelia:
Múzeum obetí komunizmu
Univerzitná knižnica v Bratislave

Vstup voľný