Podobne ako kedysi slovenskí drotári vo svete boli osobití svojím štýlom – sortimentom výrobkov sa vedeli prispôsobiť miestnym potrebám a svojou prácou sa úspešne uživiť, tak aj pre dnešok je dôležité, aby drotárstvo zostalo živým a prirodzene sa rozvíjajúcim prvkom nášho kultúrneho dedičstva. Už v roku 2024 sme výstavou Kresba v priestore v Dizajn štúdiu ÚĽUV otvorili cestu drôtu a avizovali zámer venovať sa mu po celý rok 2026. Výstava podnietila viacerých autorov, aby vytvorili nové diela na ústrednú výstavu Roku drotárstva Nekonečná línia. Príbeh drôtu v čase. Okrem Slovákov sa na nej predstavia aj tvorcovia zo zahraničia.
V duchu konceptu „tradícia netradične“ predstavuje ÚĽUV drôt ako živé médium, ktoré si zachováva svoju
identitu, no zároveň sa neustále mení. Výstava spája autorov pracujúcich v rôznych polohách: od
remeselnej precíznosti cez sochársku interpretáciu až po dizajnérske uvažovanie o priestore, funkcii a línii.
Tento impulz je pre dnešnú scénu stále živý: drôt zostáva materiálom, ktorý umožňuje presnosť aj hravosť,
konštrukciu aj kresbu v priestore.
Drôt a plech majú na Slovensku výnimočnú vizuálnu tradíciu. Od výroby úžitkových predmetov sa
drotárstvo postupne rozvinulo ako autonómny tvorivý jazyk. Výstava sleduje drôt ako médium otvorené
autorskej interpretácii, pohybujúce sa medzi tradíciou a experimentom – medzi technikou s jasnými
pravidlami a slobodnou tvorbou. Iniciuje dialóg medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorý sa odohráva
v materiáli, geste a tvorivej odvahe.
Prvé umelecké podoby drotárstva ukázali, že drôt môže byť nielen remeselným materiálom, ale aj
nositeľom výtvarného výrazu. Po období stagnácie po prvej svetovej vojne sa záujem o drôt ako tvorivé médium začal obnovovať až v 60. rokoch 20. storočia. Autori, ktorí s ním pracovali, objavovali jeho priestorové, sochárske a dekoratívne možnosti a nadväzovali pritom na tradíciu posledných majstrov remesla. Postupne sa drôt dostal aj do dizajnérskeho prostredia, kde vznikali nové typy úžitkových
predmetov a interiérových doplnkov. V ÚĽUV-e úspešne sformovala drotársky výrobný program v 70.
rokoch výtvarníčka Janka Menkynová. V 90. rokoch sa tieto tvorivé impulzy naplno prejavili v podobe spoločných stretnutí a prezentačných podujatí, ktoré podporili výmenu skúseností a otvorili aj priestor na vstup profesionálnych výtvarníkov. Trienále Premeny drôtu organizované Považským múzeom na Budatínskom zámku, sa stalo platformou, kde sa stretávali remeselné, sochárske aj dizajnérske prístupy.
Záujem o drotárstvo je dnes výrazný. Počet autorov pracujúcich s drôtom rastie a každý rozvíja vlastný
rukopis – od úžitkových predmetov cez šperk až po priestorové diela. Spoločným menovateľom zostáva
ručná práca, originalita a cit pre materiál, ktorý sa v detailoch nikdy neopakuje. Prístup, založený na hlbokej
znalosti remesla, odvahe prekračovať jeho hranice a zároveň objavovať nové vyjadrovacie prostriedky,
vytvára základ pre ďalšie generácie tvorcov etablujúcich drôt ako plnohodnotný tvorivý materiál. Aj vďaka
dlhodobému úsiliu ÚĽUV-u a ďalších odborných inštitúcií sa darí udržiavať drotársku tradíciu ako živú súčasť
nášho kultúrneho prostredia. Spoločná iniciatíva viacerých subjektov vyústila v roku 2019 do zápisu prvku
Drotárstvo – remeslo a umenie do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, čo
významne posilnilo jeho postavenie a medzinárodnú viditeľnosť.
Výstava Nekonečná línia. Príbeh drôtu v čase pozýva návštevníkov vnímať drotárstvo cez diela takmer
štyridsiatky autorov nielen ako nositeľa kultúrneho dedičstva, ale aj ako živé médium schopné reagovať na
súčasný vizuálny jazyk.
Diela sú zo zbierok: Múzea ľudovej umeleckej výroby v Stupave, Múzea Drotárie vo Veľkom Rovnom,
Považského múzea v Žiline, SNM – Historického múzea v Bratislave a súkromných zberateľov a autorov.
Kurátori: Ladislav Jurovatý, Mária Hriešik Nepšinská
