Silvia Macková sa výtvarnému umeniu venuje od detstva, aktívne sa k nemu vrátila v roku 2016. Vo svojich začiatkoch sa venovala najmä portrétnej tvorbe, postupne sa však jej záujem presunul k voľnejšiemu abstraktnému a surrealisticko-abstraktnému vyjadreniu.
V jej tvorbe je dôležitá výrazná práca s farbou, vrstvenie materiálov a otvorenosť experimentu. Pracuje s akrylom, tušom, akvarelom, modelovacími pastami či metalickými prvkami a využíva aj netradičné nástroje, vďaka ktorým vznikajú osobité povrchy a štruktúry.
Silvia Macková je zároveň členkou Mensy a profesijne pôsobí v oblasti logistiky. Vo svojej výtvarnej práci prirodzene prepája analytické uvažovanie s intuitívnym maliarskym gestom, od premyslenej práce s vrstvami až po spontánne vznikajúce formy.
Okrem vlastnej umeleckej tvorby sa venuje aj aktivitám s presahom do spoločenskej oblasti. V minulosti podporila viaceré projekty zamerané na pomoc deťom.
Diela Silvie Mackovej sa postupne dostali do súkromných zbierok na Slovensku aj v zahraničí, v krajinách Európy, Ameriky a Ázie.
Výstava V tieni ticha prináša sériu obrazov inšpirovaných predovšetkým prírodou a jej tichou, no intenzívnou prítomnosťou. Názov odkazuje na moment, keď sa človek ocitne v krajine naplnenej pokojom, ktorý však nie je prázdny. Naopak, pulzuje skrytým životom. V abstraktných kompozíciách sa objavujú jemné náznaky zvierat a organických tvarov, ktoré zostávajú skôr tušené než jednoznačne zobrazené a vytvárajú priestor pre divákovu vlastnú interpretáciu. Novým prvkom v jej aktuálnej tvorbe sú aj drôtené reliéfy, ktoré vstupujú do plochy obrazu a rozširujú ho o hmatateľný, priestorový rozmer.
Majiteľka galérie Jana Chrappová dodáva: „Vo svojej tvorbe Silvia Macková prepája intuitívne maliarske gesto s premyslenou prácou s vrstvami a kompozíciou. Dôležitú úlohu v jej obrazoch zohráva aj pozitívna emócia a energia, ktorá sa postupne odkrýva v detailoch, štruktúre a farebnosti jednotlivých diel. Veríme, že výstava V tieni ticha bude pre návštevníkov pozvaním k tichšiemu, pozornejšiemu vnímaniu a k vlastnej interpretácii toho, čo sa v obrazoch len nenápadne vynára.“
