Sústredí sa na krehký moment medzi hlbokým spánkom a prebúdzaním, ktorý je známy aj ako hypnopompický stav. Krátka fáza stierajúca hranice medzi mentálnymi projekciami a skutočným svetom vzniká pri prechode z REM fázy spánku do bdenia. Vnútorné výjavy pretrvávajú, logika ustupuje a vnímanie vlastného bytia sa rozostruje. V priestore sa ozývajú neznáme hlasy, objekty pôsobia povedome a zároveň znepokojivo cudzo. Atmosféra zostáva príznačne tichá – akoby sa niečo stalo, no nikto o tom nehovorí.
Výstavný projekt predstavuje výber z maliarskej a sochárskej tvorby autoriek a autorov žijúcich v Taliansku, Maďarsku a Česku a dominujú mu figurálne kompozície zobrazujúce rôzne ľudské a mytologické postavy. Niektoré pôsobia desivo démonicky, ostatné zas zasneno romanticky. Ich nadprirodzený vzhľad a podivné fyzikálne vlastnosti nás presúvajú do prostredia fantázie a imaginácie. V kombinácii s prírodnými motívmi, surrealistickými zátišiami či abstrahujúcimi gestami vytvárajú prostredie, v ktorom vládne pokoj i napätie – efemérne momenty kontrastujú s výraznými realistickými situáciami. Prostredníctvom emocionálnych výjavov pretkaných symbolizmom a metaforami autorky a autori prinášajú svoje osobné skúsenosti a intímne príbehy.
Si v krehkom časopriestore medzi nocou a úsvitom. Atmosféra je ospalá a mierne skľučujúca. Znepokojujúce pocity zo snov a nočných môr ešte celkom nevyprchali. Cítiš tlak na hrudi a nevieš sa pohnúť. Telo i myseľ sú na prahu prebúdzania, v stave, v ktorom je hranica medzi vnútorným a vonkajším svetom stále nejasná. Svetlo prichádzajúceho dňa jemne naznačuje prechod z pokoja do pohybu, z temnoty do vedomia, zo sna do reality.
Vystavujúci autori: Beatrice Alici, Dániel Fazekas, Michele Gabriele, Áron Lőrincz, Anna Ruth
V intímnych olejomaľbách Beatrice Alici (1992, Benátky, žije v Miláne) sledujeme spojenie ľudí s prírodou, ktoré sa odohráva v nočných scenériách existujúcich v nekonkrétnych historických obdobiach a priestoroch. Silné hrdinky obklopené mystikou tmy a mesačného svitu nachádzame v efemérnych situáciách inšpirovaných folklórom a mytológiou. Alici jednoduchými naratívmi a kompozičnými riešeniami vytvára surreálnu a zároveň historizujúcu atmosféru, ktorou zdôrazňuje príklon k psychologizácii, prácu so symbolikou a odkazuje na sféru posvätného a archetypálneho ženského princípu.
Dániel Fazekas (1994, Carei, žije v Budapešti) vytvára emocionálne maliarske koláže poháňané surrealistickými kompozičnými princípmi, osobnou symbolikou, vlastnou knižnicou metafor a introspektívnym pohľadom na svet. Vo výrazných akrylových maľbách spája digitálne technológie s tradičnými maliarskymi postupmi, pričom tematicky vychádza zo spomienok na detstvo a z osobných vzťahov. Pracuje s traumami, pozitívnymi aj negatívnymi skúsenosťami a pridruženými psychologickými procesmi, ktoré konfrontuje s vlastnými prežívaním a zároveň ich ponúka ako platformu na dialóg medzi obrazom a divákom.
Michele Gabriele (1983, Fondi, žije v Miláne) vytvára fragmentárne naratívy zasadené do neuchopiteľného časopriestoru – medzi minulosťou, budúcnosťou a paralelnou prítomnosťou, ktorá prichádza pred apokalypsou alebo po nej už len doznieva. V originálnej línii hyperrealistických figurálnych sôch prepája mytologické bytosti – Tritónov so sci-fi či popkultúrnymi referenciami a muzeálnou estetikou. Postavy pôsobia snovo, ticho a kontemplatívne. Nepoznáme ich pôvod ani osud, no ich prítomnosť nesie silu archeologického nálezu z budúcnosti. Víziu vlastného sveta dopĺňa maliarskou sériou abstraktne pôsobiacich obrazov, v ktorých gestické ťahy a drobné detaily premieňajú šum a záznamy digitálnych vrstiev na intuitívne objavovanie významov, nadväzujúc na surrealistické praktiky dekalkománie.
Áron Lőrincz (1985, Budapešť) sa v sérii Succubus zaoberá spánkovou paralýzou a halucináciami cez prizmu mytologických démonických bytostí. Na monumentálnych akrylových maľbách na drevených paneloch pripomínajúcich architektúru kaplniek zobrazuje zmyselné, no zároveň desivé figúry s hybridnou anatómiou a fyzickými anomáliami. Vizuálne fascinujúce, no zároveň stále hrozivé postavy sa z pohľadu démonológie objavujú v snoch, aby zvádzali mužov s cieľom vysať z nich životnú energiu a dušu. Lőrincz otvára otázky hranice medzi vedou a mystikou a zároveň reflektuje individuálne prežívanie intenzívnych nočných stavov.
Diela Anny Ruth (1994, Praha) okúzľujú podmanivou zmesou mixom efemérnych výjavov, ľahkosťou maliarskeho gesta a romantizujúco-melancholickými tendenciami, ktoré sledujú prepojenie človeka, prírody a všetkých mytologických bytostí medzi nimi. Vystavené diela pracujú so symbolikou krehkých nočných molí, ktoré symbolizujú momenty transformácie, sú spojené so smrťou aj s introspektívnym ponorom do emocionálne nabitých okamihov. Zasnená atmosféra malieb evokuje nočné situácie, no zároveň pôsobí ako prchavý sen existujúci mimo realitu.
Kurátor: Michal Stolárik
