Tomáš Halík (CZ), Daniel Pastirčák, slovo
Jozef Lupták, violončelo
J. V. Michalko, organ
Pjoni, elektronika
Pozvanie do diskusie prijala: Zuzana Čaputová
Náš vek by sa dal nazvať vekom chronického spochybnenia všetkého. „Neverím už nikomu a ničomu” – to je častý záver diskusií. Pochybnosť, kedysi dôležitý nástroj rozumu, sa dnes často premieňa na rozvratný princíp, ktorý vedie k nihilizmu. Žijeme v dobe, keď sa dekonštrukcia pravdy mení na nástroj moci a sociálne siete poskytujú živnú pôdu alternatívnym pravdám. Boh sa opäť stal v ústach novodobých diktátorov účinnou zbraňou.
Aká by mala byť zbožnosť, ktorá dokáže čeliť manipuláciám a nezradí evanjelium? Je západná civilizácia v kríze? Ak áno, v čom tá kríza spočíva a čo je potrebné urobiť, aby sa zjednotila a našla silu ubrániť samu seba? Nielen na tieto otázky budú hľadať odpovede pražský profesor, kňaz, teológ a filozof Tomáš Halík spoločne so spisovateľom, výtvarníkom a kazateľom Danielom Pastirčákom. Ich slová budú doznievať v premyslenej hudobnej dramaturgii v interpretácii Pjoniho, violončelistu Jozefa Luptáka a organistu Jána Vladimíra Michalka. Vzácnou hostkou večera bude bývalá prezidentka Zuzana Čaputová.
„Svet potrebuje, aby sme sa zastavili, ponorili sa a pozreli do hĺbky. Treba hlasno volať: Ľudia, preboha, zastavte sa, spamätajte sa, ak budete len povrchne reagovať na udalosti okolo nás, tak nás to zničí. Musíme sa na chvíľu zastaviť, zamyslieť sa, pozrieť sa pod povrch vedomého. Tým sa začína kultúra duchovného života.“
Tomáš Halík v rozhovore pre Denník N
„Skôr než človek zdvihne ruku, aby mučil a zabíjal nevinných, musí ich zbaviť ľudskosti, pretvoriť ich v ohavnú vec. Rusko svoje barbarské vraždenie na Ukrajine pripravovalo slovami o dehumanizovanom západe, o Ukrajine ako o národe, ktorý neexistuje. Jazyk má tvorivú moc. Dokáže vysloviť veci, ktoré nie sú: žltá krv, lietajúci kôň. Dokáže tvoriť mýty i poéziu. Dokáže tvoriť i veci, ktoré včera neboli a dnes sú: vzducholoď, lietadlo, raketu či umelú inteligenciu. Vie však vytvárať i vedomé lži a manipulovať nimi udalosti podľa svojho priania.“
Daniel Pastirčák, Nedeľná nekázeň: V hovorení treba spomaliť, v počúvaní pridať
„Čelíme množstvu globálnych a lokálnych kríz a schopnosť zvládať krízy je priamo úmerná tomu, aká je spoločnosť súdržná. Namiesto toho sa energia primárne vlieva do zvýrazňovania rozdielov. Treba začať od seba v tom, ako vnímam toho druhého, či nie je možné aj k názorovému oponentovi budovať most porozumenia, čo vôbec neznamená súhlas, ale možno len schopnosť mať záujem porozumieť, z akých východísk on ide, čo ho motivuje, prečo zastáva pozíciu, ktorá sa tak veľmi líši od mojej.“
Zuzana Čaputová v rozhovore pre Denník N
„Tam, kde slová už nedokážu otvoriť viac dverí do významov a duchovného priestoru, prichádza hudba, ktorá pomáha a vytvára príležitosť na hlbšiu reflexiu a možno aj porozumenie. Veľmi silno veríme, že zvlášť v dobách neistoty prináša hudba a krása hlboký zmysel.“
Jozef Lupták
Mons. prof. PhDr. Tomáš Halík, Th.D. (1948) – profesor Filozofickej fakulty Karlovej
Univerzity, kde prednáša filozofiu a sociológiu náboženstva. Od roku 1990 pôsobí ako prezident Českej kresťanskej akadémie a rektor kostola Najsvätejšieho Salvátora. Od roku 2004 je kňazom novozriadenej pražskej akademickej farnosti. Aktívne sa venuje aj medzináboženskému dialógu. Počas komunistického režimu pôsobil v náboženskom a kultúrnom disente. Po roku 1989 absolvoval prednáškové a študijné cesty na všetkých kontinentoch a bol hosťujúcim profesorom na univerzitách v Oxforde, Cambridgei a Harvarde. Pápež Ján Pavol II. ho v roku 1990 vymenoval za poradcu Pápežskej rady pre dialóg s neveriacimi. Benedikt XVI. mu v roku 2008 udelil titul čestného pápežského preláta. Je členom Európskej akadémie vied a umení a viacerých ďalších inštitúcií. Jeho knihy boli preložené do mnohých jazykov. Získal viacero nielen literárnych ocenení doma i v zahraničí. V roku 2014 bolo jeho celoživotné dielo ocenené Templetonovou cenou a v roku 2016 mu Oxfordská univerzita udelila čestný doktorát. V roku 2024 ho pápež František vymenoval za „misionára synodality“. V decembri toho istého roku Univerzita v Cambridgei usporiadala konferenciu venovanú jeho životu a dielu.
Daniel Pastirčák (1959) – kňaz, prozaik, básnik, dramatik, esejista a výtvarník.
Je absolventom Strednej umeleckej priemyselnej školy v Košiciach a v Bratislave (odbor keramika). Kratší čas pôsobil v bratislavskej Mestskej galérii. Neskôr študoval odbor reštaurovanie na dvojročnej nadstavbe a teológiu na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Pôsobil ako kazateľ Cirkvi bratskej v Michalovciach, od roku 1992 pôsobí v Bratislave. Vo svojich literárnych textoch často reflektuje náboženskú tematiku, hlboko sa zamýšľa nad významom bytia, úlohou Boha v živote človeka, jeho texty sú plné originálnej poetiky, mystiky, fantázie a hľadania. Pravidelne prispieva do Denníka N v rubrike Nedeľná nekázeň.
Trvanie podujatia: 120 minút bez prestávky
Vstupné: predpredaj 10€ (študenti stredných a vysokých škôl si môžu uplatniť 100% zľavu na vstupenku)