“Jediný skutočný raj je raj stratený.”

V búrlivom roku 1969 prišlo na havajský ostrov Kauai 13 študentov z kalifornskej univerzity v Berkeley. Represívne zložky brutálne potlačili na akademickej pôde ich protesty proti vojne vo Vietname, a tak im nezostávalo nič iné, než vziať do ruky zbraň alebo odísť. Zakrátko ich na Havaji zatkli za „tuláctvo“ a odsúdili na 90 dní nútených prác. Keď sa o tom v miestnych novinách dozvedel Howard Taylor, brat známej americkej herečky Elizabeth Taylorovej, zaplatil za nich kauciu a skupinu študentov pozval na svoj nádherný pozemok na pláži.

Nedotknuté miesto sa stalo magnetom pre surfistov, študentov či veteránov z Vietnamu hľadajúcich pokoj. V čase najväčšieho rozkvetu mala komunita viac ako 130 obyvateľov. Bývali v domoch na stromoch, pestovali si vlastné potraviny a voľný čas vypĺňali surfovaním, či hraním plážového volejbalu. Žili svoj sen bez vlády a zákonov, napriek tomu ich však spájalo jedno – túžba po slobode. 

Fenomén nazývaný Taylor Camp sa podobne ako hudobný festival vo Woodstocku stal symbolom obdobia plného revolúcií. Utópia založená na ľudských ideáloch a harmonickom súžití s prírodou však skončila v roku 1977 v plameňoch. Miestna vláda sa rozhodla kemp zničiť pod zámienkou vytvorenia štátneho parku.

Život komunity zachytil na viac ako 100 fotografiách americký fotograf John Wehrheim. Fotografická zbierka sa stala najkomplexnejšou dokumentáciou tohto utopického osídlenia. O štyri dekády neskôr
autor vydal knihu fotografií s názvom Taylor Camp a nakrútil dokumentárny film s názvom Na prahu raja (2018). 

Kurátorom výstavy je Adam Ligas, ktorý na Havajských ostrovoch prežil dva roky.