Písmový znak ako obrazový prvok objavilo a ako figuratívny tvarový prvok uplatňovalo už staroveké Grécko. Táto tradícia nepretržite pokračovala, kým nedosiahla vrchol v baroku, keď textový obraz strojeno vycibreným pohrávaním sa so slovným znením a obrazom určoval spoločenské zvyklosti vzdelancov: umelecky stvárnený textový obraz používali ako epigram na všemožné účely, hoci pri slávnostných či blahoprajných príležitostiach alebo namiesto pozvánok.
   
Futuristi začiatkom XX. storočia nadviazali na túto tradíciu a dovolávali sa syntézy upotrebiteľných prostriedkov. To zodpovedalo ich hlavnej požiadavke zotrieť všetky hranice medzi umeleckými žánrami v prospech spojenia hudby, literatúry a maliarstva. Apollinaire, majúci k futuristom blízko, podľa tejto základnej myšlienky a vplyvom analytického kubizmu tvoril v roku 1913 prvé kaligramy, ktoré sprvoti označoval ako „lyrické ideogramy“. Ide o druh poetických textových obrazov, kde slová nadobúdajú tvar spomenutých predmetov či námetov, pričom zásadné podnety pochádzali z plagátov a novinových príloh. Rovnako obrazové básne a textové typografie Kurta Schwittersa prispievali k novým obrazným výrazovým možnostiam voľnej typografie s premenlivou voľbou typu a veľkosti písma. Apollinaire a Schwitters prinavrátili notovým značkám, literám, slabičným a zvukovým prvkom ich alegorickú silu. Znakový repertoár písma tak prináša nový výtvarný druh, ktorý svojvoľnou rytmickosťou oslovuje rovnako obrazové a rečové vnímanie.         
 
Na Slovensku sa, sprvoti nesmelo, začína začleňovať písmo do grafiky sociálneho zamerania za prvej republiky u Galandu a Weinera-Kráľa. Pri úpravách svojich zbierok s ním narába Rudo Fabry. Potom sa s ním už nehatene, najmä typograficky a kolážovo, experimentuje na bratislavskom Bauhause – Vydrovej Škole umeleckého priemyslu. Po vojne sa otvárajú nové obzory štipendijnými pobytmi vo Francúzsku hoci Šturdíkovi a Gudernovi. Tí, okrem priamej konfrontácie s historickými smermi, sa zoznamujú takisto s utvárajúcim sa hnutím lettrizmu, poučeného dadaizmom a surrealizmom. Najprv iba v poézii, ale postupne začiatkom druhej polovice XX. storočia preniká do všetkých oblastí kultúry, vychádza z neho fluxus aj konceptualizmus, využívali ho Henri Michaux či Antoni Tàpies.     

S politickým odmäkom 60. rokov preniká aj k nám. Zásluha náleží dvom moravsko-sliezskym študentom na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení: Milošovi Urbáskovi a Eduardovi Ovčáčkovi. Kým u Urbáska ide o cestu ku geometrickej abstrakcii, Ovčáček sa blíži konkrétnej poézii. Lyrická výpoveď tu nevzniká zo sémantiky slov, lež z jednoty slovného a obrazového jazyka. Zvukový prvok slabík a hlások sa rovnako ako obrazná reč sledu písmen  osamostatňuje. V kolážových kompozíciách jeho často vypaľovaná litera ako znak predostiera svoju čistú výtvarnú hodnotu, takže túto syntézu hlások, figurálnych obrazov a útržkov slov čítame ako novú poetickú významovú skladbu.
     
Svoje lettristické diela predstavujú na výstavách bratislavských Konfrontácií — neformálneho združenia výtvarníkov rozličných pokolení, prinášajúceho styk s najsúčasnejším európskym výtvarným vývinom. A tak písmo zaraďujú do svojich úsilí zavše aj Jožo Jankovič, Stano Filko, Mira Haberernová či Jaro Kočiš. Za normalizácie sa stáva výrazovým prostriedkom ekologistov a vesmírnych plánovačov ako Július Koller alebo Rudo Sikora. Lettrizmus sa následne stáva neoddeliteľnou súčasťou, podľa potreby či popudu a príklonu autora, slovenského umenia. Kam u nás dospel? Zatiaľ poslednou medzou sú záznamy siločiar pohybu prstom na displeji mobilu pri vyťukávaní čísla od Štěpána Palu.
     
Výstava v Galérii 19 je prvým pokusom predstaviť toto smerovanie. Vychádza z možností priestorových, časových aj finančných. Nečiní si tak nárok na vyčerpávajúci prehľad, napriek tomu sa nám pošťastilo zozbierať okolo 35 autorov. Jediná výpožička je z mestskej galérie, ostatné pochádzajú z ateliérov a súkromných zbierok. Otázne je čo alebo skôr odkiaľ a pokiaľ je lettrizmus. Neraz využíva koláž, asambláž a ready-made. V mnohom sa prelína s konceptualizmom. Kým v konceptualizme však nadpis podporuje myšlienku, pri lettrizme sa uplatňuje výtvarné hľadisko celku. 
     
Lettrizmus je mi blízky. Dáva mi opodstatnenie. Ako kunsthistorik som prostredníkom medzi umelcom a verejnosťou. Lebo, prepáčte, pre mňa na počiatku bolo slovo.

Autor textu a kurátor: Miro Procházka