Sopkove diela sú nezaraditeľné, úplne originálne, nadčasové. Už od sedemdesiatych rokov Sopko rád zoskupuje svoje obrazy a motívy do trojíc. Prvé skutočné triptychy, teda súbory obrazov spojené motívom i kompozíciou, sa objavujú početnejšie až od roku 1989 a jeho maliarsku tvorbu na čas úplne ovládli okolo roku 2000, keď Sopko opakovane zobrazuje trojice statických postáv, objektov či geometrických kompozícií, pričom jednotlivé časti triptychu rozohráva ako farebné mutácie.
Neskoršia tvorba 21. storočia sa ďalej vyvíja v motivických radoch a cyklických návratoch, kde však samotný námet nie je kľúčový. Hlavnú úlohu tu zohráva farba, nezriedka redukovaná na vzťah dvoch tónov. Ako vlna za vlnou sa motívy opakujú znova a znova, avšak v každom výskyte s prvkami hravej odlišnosti.
Jednou z hlavných tém, ku ktorým sa Sopko od konca osemdesiatych rokov pravidelne vracia, či už pri solitérnych dielach alebo polyptychoch, sú motívy spojené s vodou, obrazmi plavcov, kúpajúcich sa postáv, vĺn či šíreho mora.
Výstava Vlna za Vlnou vznikla v spolupráci s pražskou Galériou Gema, ktorá zastupuje a prezentuje dielo Jiřího Sopka vo výstavných sieňach od deväťdesiatych rokov. Galéria Gema bola založená v marci roku 1990 a čoskoro sa etablovala ako významná inštitúcia prezentujúca moderné a súčasné umenie vo svetovom meradle. Danubiana Meulensteen Art Museum predstavuje doposiaľ najrozsiahlejšiu zbierku diptychov, triptychov a sérií z obdobia 1989 – 2022. Výstava je zostavená prevažne zo zbierok Galérie Gema a doplnená o diela zo súkromných a galerijných zbierok.
Kurátorka: Tereza Petrželková
Jiří Sopko sa narodil 20. februára 1942 v mestečku Dubove na Podkarpatskej Rusi. V rokoch 1956 – 1960 študoval na Výtvarnej škole Václava Hollara, v rokoch 1960 – 1966 na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. Antonína Pelca. Jiří Sopko je súčasťou umeleckej generácie, ktorá vstúpila na výtvarnú scénu počas normalizácie. Svoju prvú samostatnú výstavu usporiadal v pražskej Novej sieni v lete 1970. Potom bol nútený opustiť výtvarné prostredie a živil sa ako reštaurátor. Viac príležitostí vystavovať dostal až v druhej polovici osemdesiatych rokov. V roku 1987 vstúpil do umeleckej skupiny 12/15 Neskoro, ale predsa. V roku 1990 si ho študenti pražskej akadémie vybrali za pedagóga a stal sa vedúcim maliarskeho ateliéru. Na jeho čele potom stál až do roku 2016. V rokoch 2003 až 2010 súčasne zastával post rektora školy.
