„Ja nie som svätá Terézia, nie som ani blahoslavená Ludovica, som súčasná slovenská maliarka.“
Výstava je intímnou mapou rozpomínania, ale aj novým záznamom pohybu v priestore medzi obrazom, telom a históriou. Ide o výber starších aj nových diel, ktoré spája výrazná farebnosť a určujúce maliarske prostriedky. Maľba je tu nielen médiom, ale aj aktom kontinuity, pamäte a sebavyjadrenia.
Veronika Rónaiová pracuje s fotografiou ako nástrojom záznamu aj fikcie – vytvára koláže, retuše a inscenované scény, kde sa výtvarná maľba prepája s fotomodelingom a experimentom. Zdanlivo glamour estetika je podvrátená kritickým odstupom a iróniou. Na stenách galérie vzniká veľkoformátová koláž – autorská kompozícia, v ktorej sa fragmenty malieb, kresieb a fotostylizácií prepájajú do jedného vizuálneho celku s príznačným vrstvením času.
Minulosť nie je v tejto výstave sentimentom, ale aktívnym archívom, z ktorého autorka vyberá, prevracia a nanovo kladie otázky o identite, čase a vizuálnej pamäti. Vytvára tak výnimočný priestor, v ktorom sa prepájajú osobné mytológie so širšími kultúrnymi a spoločenskými význammi.
Kurátorka: Zuzana Novotová Godálová
Veronika Rónaiová (1951) sa narodila v Kremnici. 1966 – 70 šudovala na SŠUP v Bratislave 1966 – 1970 v ateliéri aranžérstva (prof. Rudolf Fila). Na VŠVU v Bratislave začala študovať na oddelení volnej grafiky (prof. Vincent Hložník). 1977 na odporúčanie prof. Jána Želibského dostáva Fullovo štipendium. Do 1989 pracovala ako umelkyňa v slobodnom povolaní. Zúčastňovala sa kolektívnych výstav doma aj v zahraničí a organizovala aj viacero autorských projektov. Od 1989 pôsobila pedagogicky na SŠUP J. Vydru a na SVŠT na katedre architektúry. V roku 2001 habilitovala na VŠUP v Prahe na docentku v odbore maľby. 2003 – 2020 viedla Ateliér maľby na katedre Animácie výtvarného umenia PF Trnavskej univerzity. Vystavovala doma i v zahraničí, 1999 na Benátskom bienále, 2007 v Bari na výstave slovenského výtvarného umenia, 2011 v Ludwig múzeu v Budapešti na medzinárodnej výstave Hyperrealizmu. Zastúpená je v zbierkach doma i v zahraničí - SNG, GMB, PGU a GJK. Veronika Rónaiová pracuje s konceptom ako ideovosťou v umení cez médium figurálnej maľby a kresby, verná hypperalistickej metóde maľby na báze fotorealizmu. Od začiatku nultých rokov 21. storočia jej maľba „... čoraz viac integruje čas a priestor (sociálny, osobný, umelecký) a tiež nový postkonceptuálny štýl maľby“ (Alena Vrbanová). Používa viacnásobný prepis, vrstvenie maľby v posune času a okolností, a tiež narastá jeho významová intertextualita. Jej obrazy reagujú na sociálnu skutočnosť, na svet umenia, jeho dejín, jeho inštitucionálnej predurčenosti, ale aj na svoje vlastné umenie na pozadí každodennej sociálnej reality. Pre jej tvorbu od 90. rokov 20. storočia je typickou stratégiou rozširovanie limitov závesnej maľby v zmysle metódy tvorby obrazových celkov, kde jednotlivé obrazy majú svoj príbeh a fungujú ako časti „skladačky“ zostavenej z rôznych umeleckých a mimoumeleckých súvislostí.
