Film Môj nalepší nepriateľ obsahuje rozhovory s hereckými kolegami, scény zo všetkých piatich spoločných filmov: Aguirre, hnev Boží, Nosferatu - Fantóm noci, Woyzeck, Cobra Verde a Fitzcarraldo, ale aj niekoľko výbuchov hnevu Klausa Kinského zaznamenaných počas natáčania.

Mein liebster Feind; Werner Herzog, 1999

+ PREDNÁŠKA: Herzog vs. herec (Juraj Oniščenko)

V dejinách kinematografie sa popri rozhodnutí samotného autora zaujať hlavnú rolu vo filme (Chaplin, Welles) objavujú kongeniálne spojenia medzi hercami a režisérmi. Tieto spojenia bývajú rôzne. Často sa objavia medzi režisérom a herečkou ako napríklad v prípade Ingmara Bergmana a Bibi Andersson, alebo neskôr Liv Ullmann. Alfred Hitchcock bol sklamaný, keď sa Grace Kelly stala kňažnou a už nemohla ďalej vystupovať vo filme. Častokrát ide o všeobecné prepojenie ako v prípade sovietskej montážnej školy a ich kolektívneho hrdinu, alebo koncept „naturščika“. V šesťdesiatych rokoch sa do popredia dostáva herec ako alter-ego režiséra, o takéto spojenia ide napríklad v prípade spolupráce Federica Felliniho s Marcellom Mastroiannim, Jean-Lucom Godarda so Jean-Paulom Belmondom, Françoisa Truffauta so Jean-Pierre Leáudom, či Andrzeja Wajdu so Zbigniewom Cybulskim. Spolupráca medzi režisérom a hercom vyčnieva predovšetkým v prípade Wernera Herzoga a Klausa Kinského, keďže si režisér nikdy nemohol byť istý hercovým prejavom, a to dokonca natoľko, že na udržanie herca pred kamerou sa rozhodol použiť zbraň. Nie je to však len zásluha výbušnej, nepredvídateľnej a zrejme aj násilnej povahy Kinského, svoju rolu určite zohrali aj príliš veľké nároky režiséra na hereckú prácu.

Filmový kabinet organizujeme v spolupráci s Goetheho inštitútom. Fotografie k filmu poskytol © Werner Herzog Film.