Intervencia obrazov a objektov bývalých kníh a ich chrbátov, ktoré sú odrazmi svojho pôvodu a obsahu. Vnikáme do “zapúzdreného” intímneho priestoru galérie s autorkou, ktorá verejné umelecké vyjadrenie chápe ako opakovanie rituálu apropriácie s potenciálom meniť zároveň privlastňujúce aj privlastňované. Repetícia je možná ad absurdum, teda až do dosiahnutia hranice absurdnosti, nezmyselnosti, nepríčetnosti, krajnosti, nepochopenia, stratenia atď. Predpona post- (ako obvykle) jemne mení význam pôvodného termínu a odkazuje na prostredie, v ktorom význam slova pominul, prípadne už nie je relevantný alebo platný.