Všetci traja sú absolventmi Strednej umeleckopriemyselnej školy aj Vysokej školy výtvarných umení. Štúdiá na rovnakých školách, podobné videnie sveta, od začiatku spoločnej tvorivosti vzájomná podpora a tolerancia, pozitívne ovplyvňovanie, kvalitná inšpiratívna rodinná atmosféra, ako za starých dobrých renesančných čias. Vo svojej tvorbe invenčne zobrazujú celý kaleidoskop udalostí, minulých aj súčasných, všetko, čo sa ich bytostne dotýka.
Cez vlastné podnety nachádzajú inšpiračné zdroje vo veciach, ktoré považujú za hodné ich výtvarného tvorivého posunu.
František Blažo prezentuje svoju súčasnú tvorbu sériou obrazových koláži, ktoré vytvára zo svojich starších kresieb, citácií, denníkových záznamov či fragmentov obrazov z dejín umenia. Zostavuje z nich nové kompozičné skladby, fotí ich a upravuje do výsledných digitálnych printov, ktoré vo finálnej
fáze dokresľuje tenkou čiernou líniou. Jeho práce sú plné ironických podtextov, persifláží, epických stretov.
Vnímame ich ako javisko absurdného divadla, ako spomienky na Samuela Becketta, cez burzu obnosených odznakov vidíme v nich klaunov na parkete, cez útržky textov spomíname na paramýty Maxa Ernsta
a nežné úsmevy Marilyn, vidíme padajúce pozinkované zlaté mince, cítime jemnosť vankúšov ako vymodelovaných z mra- moru... Celú jeho sériu koláží chápeme ako obrazy plné paradoxných dotykov
a vzájomných presahov, vnímame ich obdivne ako jedno veľké permanentné dada predstavenie... Všetky prvky obrazovej skladby navrstvuje ako koláž udalostí, ako denníky spomienok a dotvára ich nepravidelnou sieťou tenkých čiernych línií.
Prechádza nimi z objektu na objekt a tenkou sieťovinou akoby zakonzervoval svoje vízie do stavu dočasnej nehybnosti. Jeho obrazy sa dajú čítať voľne, tak ako Boschove vizionárske plátna. Na každom, podobne ako u Boscha, nájdeme vzájomné príbuznosti ako spojivo, ktoré ich zjednocuje do jednej vizuálne príťažlivej skladby, obsahovo pri mnohých detailoch až prorockej.
Marko Blažo vystavuje expresívne zásahy do vlastných obrazov, ktoré interpretoval razantne vrstvenou premaľbou. Na jednom z nich pracoval podvojne, v prvej vrstve vyskladal minuciózne presnú farebnú geometrickú mozaiku a po nej ju nespútane mo- nochrómne premaľoval.
Do digitálne upraveného pozadia, vyskladaného virvaru absurdného prostredia, namaľoval zväčšeninu tváre, ktorá sarkasticky pozerá na svet z celej plochy obrazu. Plátno maľoval ako karikovanú podobu súčasnej rozorvanej doby, ako memento jej búrlivých premien. Aj preto galéria premyslene použila reprodukciu tohto diela ako motto na pozvánku bratislavskej výstavy.
Emblémom rodinnej prezentácie Blažovcov v Kulturparku bol iný Markov obraz „Turner train“, Turnerov vlak. Impresívny obraz rútiaceho sa vlaku, ktorý vírivo gesticky premaľoval šedou farbou. Starších obrazov s motívom vlaku a ich symbolov namaľoval viac. Podnetom k ich tvorbe bol príbeh Teklinho otca, Markovho deda za druhej svetovej vojny. V Slovenskom národnom povstaní bol Anton Tekeľ ako dôstojník veliteľom 1. pancierového vlaku M. R. Štefánik.
Odvážny čin a statočnosť starého otca ovplyvnili mladého výtvarníka k namaľovaniu série obrazov s touto tématikou. Jedným z nich je aj spomenutý, v galérii vystavený obraz „Turner train“. Maľovanie bola len jedna časť jeho tvorby, okrem maľovania veľa kreslil, tvoril koláže, digitálne kompozície, kombinoval rôzne techniky, texty, objekty, koncepty. Svoju tvorivosť plnú paradoxných stretov bral ako veľkú vážnu hru.
Ka Tekla Blažová svoje inšpiratívne maloformátové kresby, elégie, zväčšila a ako záznamy stavov svojich súčasných životných pocitov preniesla na veľké plátna. Na jednom z nich na jemne nanesenú lazúrnu podmaľbu rozkreslila poetickou textúrou fragmenty štíhlych levitujúcich figúr, detaily tvárí a množstvo očí ako symbolov všadeprítomného vidiaceho, na inom plátne golgotu a ukrižovanie zahalené rúškom tajomstva, na iných prekreslila fragmenty z dejín umenia.
Nazýva ich listy omšelé z dejín človeka. Svoje krehké kresby, komentáre, Tekla dopĺňa geometrickým znakom labyrintu prevzatom z reverznej strany starogréckych mincí. Motívy minójskych labyrintov v jej prekresbách pripomínajú starogrécke mýty o nemožnosti úniku z nekonečného bludiska bez utajenej pomoci Ariadninej nite.
Symbolika neustáleho putovania labyrintom života a jeho nevyspytateľného sme- rovania. Ako protiklad voči krehkým prekresleným maľbám namaľovala Tekla svoj autoportrét. Na čiernom pozadí s jasnými žiarivými farbami základných a doplnkových farieb svieti jej tvár, namaľovaná v linkách ako príťažlivá podoba africkej rituálnej masky. Ako riadny kontrast medzi dvomi maliarskymi polohami. Ale podobný princíp nájdeme aj u jej súputníkov, manžela a syna, kde každý z nich sa vyjadruje svojským spôsobom.
V tom je sila ich spoločného tvorivého súžitia a objavného putovania po neprebádaných cestách umenia.
Louvre Trnava Košice.
Kurátor výstavy Blažovcov v košickom Kulturparku Vladimír Beskid v katalógovom liste napísal na konci svojej kurátorskej eseje tieto slová o vzniku názvu ich spoločnej prezentácie:
Názov ich výstavy vznikol v ťažkom období kovidu v roku 2021 a mal priniesť úsmev do tvorby Blažovcov. žiaľ, Marko Blažo zomrel. Koncepcia výstavy je poctou tvorbe Marka Blaža i spoločnou rozlúčkou rodičov so synom, ktorá sa nemohla uskutočniť v čase pandemických ochorení.
Práve v tomto období, 8. októbra by sa Marko Blažo dožil päťdesiatich rokov.
Plánované spoločné diela, koláže s mamou či otcom sa už nezrealizovali.
V aktuálnych prácach manželov Blažovcov je tak možné sledovať ako a nakoľko poznamenal, či zmenil odchod syna ich tvorbu a výtvarnú výpoveď. Inokedy pestrofarebné „rozpixelované“ obrazy a vízie sa tu menia na ich vizuálne de- kompresie, de-presie s melancholickými žalospevmi.
Kvalitná výstava rodinného tria Blažovcov v devätnástke je ďalším presvedčivým dôkazom, že maliarske médium v sebe skrýva nepreberné množstvo invenčnej energie a kreatívnej sily. Súčasná výstava v Galérii 19 to v plnej miere potvrdzuje. Aj vďaka skvelým, vizuálne aj obsahovo príťažlivým prácam Marka, Tekly a Františka Blažovcov.
Marian Meško, kurátor výstavy
