Čím bližšie k srdcu, tým je vraj modrina väčšia. Spočiatku ružová, fialová či purpurová sa počas niekoľkých dní mení na tmavomodrú, neskôr ozelenie až sa napokon zafarbí do hnedožlta.

Modriny pripomínajú rozpité akvarelové škvrny či náhodné tušové machule. Krvné podliatiny však nevznikajú náhodou. Sú to následky úrazov, vnútorných poškodení a tráum. Rán, ktoré čas ani mlčanie nezahoja. Činov, ktoré mali ostať skryté. Stopy na koži i na duši.

Niekedy sa traumatické zážitky dostanú hlboko pod kožu a ovplyvnia život na dlhé roky. Ivana Šáteková pre šikanu a ponižovanie zo strany vysokoškolského pedagóga celé desaťročie nemaľovala. Začala vyšívať, robiť objekty, medzičasom sa však k maľbe vrátila. Na výstave v ATELIERi XIII predstavuje najnovšiu tvorbu, ktorá je výsledkom postupného vývoja a spájania rôznych výtvarných médií a jej obľúbených formálnych i obsahových motívov.

Ľudovú tvorivosť strieda retro estetika. Maľba splýva s výšivkou. Dečky, obrusy a taniere nájdené v babičkinej truhlici či na blšáku sú odkazmi na rodinný stôl, za ktorý si v nedeľu sadáme a pri ktorom sa po zvyšok týždňa hádame. Fotografie, pohľadnice, listy a iné dokumenty sprítomňujú minulosť. Fragmenty vlastnej rodinnej histórie sa miešajú s tušenými príbehmi neznámych ľudí. Domáce násilie, alkoholizmus, pyrománia. Vedieť menej je viac. Ivana nám „nenakladá“ tak jednoznačne ako v minulosti – náznaky sú univerzálnejšie.

Výstava hovorí o traumách, o ktorých sa v dobrých rodinách predsa nehovorí. O toxických vzťahoch mužov a žien, kde sa z obete stáva páchateľ – a naopak… Veď si za to môže aj tak sama!

Autor textu a kurátor: Omar Mirza

Počas výstavy Ivany Šátekovej môžeš počuť hudobný set, ktorý namixoval DJ VEC.

Ivana Šáteková (*1984, Bratislava) študovala na Katedre bábkarskej tvorby VŠMU, absolvovala VŠVU na Katedre maľby a iných médií u prof. D. Fischera. V roku 2013 bola finalistkou ceny Essl Art Award, v roku 2014 jej bola udelená Cena Nadácie Tatra banky – Mladý tvorca. Kreslí a maľuje, tvorí objekty a inštalácie, v ostatných rokoch vyšíva ručne i strojovo. Typický je pre ňu nekompromisný humor, irónia a nadhľad, ktorými komentuje aktuálne spoločenské témy. Prepája históriu, folklór a ľudové tradície so súčasným svetom, čím demaskuje typické slovenské fóbie a „-izmy“. Je členkou kresliarskeho tria Dzive, spolupracuje s časopisom pre deti Bublina, venuje sa ilustrácii. Žije a tvorí v Bratislave.