Jeho súčasťou sú aj snímky pohľadov cez okná vily Tugendhat. Jedna z fotografií tejto série bola vystavená na sólovej prezentácii autorky v Dome umění v Brne v roku 2012 (Studie k druhému plánu) a neskôr v slovenskom pavilóne na 55. ročníku Benátskeho bienále (Still the Same Place).

Na výstave je zároveň prítomná fotografia okien samotnej galérie FOG, zachytená v roku 2017, ešte pred jej otvorením. Motív priehľadu tak vytvára kontinuitu medzi vilou Tugendhat a galériou FOG, medzi miestom zrodu a miestom vystavenia diel. Vybrané výroky Petry Feriancovej z rozhovoru k projektu približujú okolnosti jeho vzniku aj jej chápanie obrazu.

„Zaujíma ma realita ako taká – čas, ktorý sa do obrazu zapisuje. Nekontrolujem ho v zmysle kompozície, kontrolujú ho podmienky, ktoré si nastavím. To podstatné sa deje až v momente, keď sa na fotografiu pozerám. Vtedy som zároveň pozorovateľom a sledujem, čo obraz spúšťa, aké asociácie vyvoláva. Nemusí byť technicky dokonalý, práve v chybe sa môže niečo otvoriť.”

„Antigonine oči sú pre mňa časovou kapsulou – niečím, čo vzniklo v konkrétnom čase, no významy sa postupne vrstvia. Oidipus prišiel o zrak a Antigona ho sprevádzala. Možno boli tieto fotografie spôsobom, ako rozprávať o svete niekomu, kto ho nemôže vidieť – niekomu tak dôležitému, že mu dokážete dať svoj zrak alebo sa oň podeliť.”