Tematicky čerpá zo sémantiky ohňa, otvára intímne aj spoločenské témy, ktoré sprostredkúva univerzálnym vizuálnym jazykom cez metafory, personifikácie a prácu so symbolikou. Šakový vytvára imaginatívne situácie, skúma emócie, archetypy správania a dynamiku medziľudských vzťahov. Diela prechádzajú od pocitov pokoja cez jemne narastajúcu neistotu až po znepokojujúce výjavy ukotvené v prostredí, v ktorom sa zastavil čas.

V suverénne zvládnutých maliarskych situáciách, ktoré majú blízko k realistickému zobrazeniu a miestami až fotorealistickej forme, sledujeme ústredné motívy v prvých obrazových plánoch. Okúzlenie maliarskymi štruktúrami, historizujúcimi prostriedkami či tlmenou paletou môže stačiť, no čaro komplexného zážitku prichádza v momente pochopenia toho, čo je „za“ obrazom, čo situácii predchádzalo a čo bude nasledovať.

Jednu z ústredných línií novej série tvorí telo a performatívna práca s telesnosťou, vďaka čomu je aktuálny cyklus oveľa osobnejší a intímnejší ako tie predchádzajúce, ktoré predstavovali hlavne redefinície vizuálnych apropriácií. Postavy existujú v nekonkrétnych prostrediach. Strnulo čakajú, nevedia sa rozhodnúť, možno hľadajú útočisko na (dočasne) bezpečných miestach – či už fyzických, alebo mentálnych. Komunikujú gestami a rečou tela. Sú osamotené a do tvárí im nevidno. Autor ich identitu bližšie nekonkretizuje, ponecháva ich v ambivalentných situáciách v holej podstate či odeté do nehorľavých oblekov.

Adam Šakový kladie dôraz na symboliku a význam objektov a použitej matérie, ktoré sa stávajú nositeľmi ideí, spomienok, komunikujú princípy premeny a zaznamenávajú procesy. Zobrazené v situáciách, ktorým chýba logika a dotyk s realitou, stierajú hranice medzi možným a nemožným.

Kurátor: Michal Stolárik

Adam Šakový (*1987, Zvolen) žije a tvorí v Bratislave. Štúdium absolvoval v Ateliéri mal+by Klaudie Kosziby na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. Bol viacnásobným finalistom ceny VÚB Maľba roka a finalistom ESSL Art Award (2013). Jeho diela sú zastúpené v štátnych a mnohých súkromných zbierkach. Šakového tvorba sa opiera o realistické zobrazovanie spojené s postkonceptuálnym uvažovaním. Jeho umelecký program poháňa fascinácia maliarskym médiom a systematické skúmanie stratégií zobrazovania a interpretácie vizuálnych informácií. Pracuje v zadefinovaných cykloch, v ktorých strieda intímne témy s univerzálnymi. Maliarsky jazyk ohýba podľa potreby, nebráni sa apropriácii historických kánonov, kompozícií, farebnosti či postupov. Jeho tvorba sa pohybuje medzi štylizovanými zátišiami a figurálnymi kompozíciami, v relatívne pokojných situáciách zobrazuje obyčajné predmety, portréty či postavy.