Najväčší stredoeurópsky literárny festival Mesiac autorského čítania (MAČ) bude opäť prebiehať aj v Bratislave. Od 4. júla do 3. augusta 2025 predstavia v Rómerovom dome svoju tvorbu zahraniční spisovatelia a spisovateľky z rôznych kútov sveta v kombinácii s domácim autorstvom. 

Témou tohtoročného MAČ je exilová literatúra.

Denne vždy od 19:00

Program:

4.7. - začiatok festivalu s Irenou Brežnou (Slovensko)

Irena Brežná (Slovensko)

Irena Brežná (1950) prežila detstvo v Trenčíne, kam sa jej rodičia uchýlili po násilnom vysťahovaní z bytu v Bratislave. Roky jej dospievania poznačili represie voči rodičom: otec, právnik a majiteľ advokátskej poradne, mal v komunistickom Československu zákaz vykonávať svoju profesiou a pracoval ako stavebný robotník, matka za pokus o útek do Švédska strávila rok vo väzení. Brežná vyštudovala gymnázium v Bratislave a po okupácii republiky armádami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 emigrovala s rodičmi do Švajčiarska. Na univerzite v Bazileji študovala slavistiku, filozofiu a psychológiu. Pracovala ako psychologička, prekladateľka a tlmočníčka z ruštiny do nemčiny. Dvanásť rokov sa aktívne podieľala na práci Amnesty International. Realizovala a podporovala rôzne humanitné a ženské projekty, najmä v Guinei a v Čečensku. Od roku 1990 sa pravidelne vracia na Slovensko, verejnosti a literárnemu publiku sa začiatkom 90. rokov predstavila najmä prostredníctvom časopisu Aspekt. Píše v nemčine. Od roku 1980 je stálou prispievateľkou do viacerých švajčiarskych a nemeckých novín a časopisov (Neue Zürcher Zeitung, Berliner Freitag, rozhlas WDR 3 a iné). Trvalo žije v Bazileji vo Švajčiarsku.

5.7. - Adania Shibli (Palestína) & Barbora Hrínová (Slovensko)

Adania Shibli (Palestína)

Adania Shibli sa narodila v Palestíne roku 1974. Nie je len spisovateľkou, ale aj odborníčkou na mediálne a kultúrne štúdiá, ktoré vyštudovala a vyučovala vo Veľkej Británii av Palestíne. Napísala niekoľko románov a esejistických kníh. Vyšlo jej niekoľko kníh, vrátane knihy Nepatrný detail, v ktorej sa venuje palestínskej tragédii, a ktorá v roku 2023 vyvolala škandál na Frankfurtskom knižnom veľtrhu. Po tomto mediálnom útoku autorku podporilo vyše tisíc popredných spisovateľov a intelektuálov, vrátane nobelistov Annie Ernaux, Abdulrazaka Gurnaha a Olgy Tokarczuk.

Barbora Hrínová (Slovensko)

Barbora Hrínová (1984) je prozaička a scenáristka, v súčasnosti pôsobí ako pedagogička na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Vytvorila niekoľko rozhlasových hier a audiodokumentov pre RTVS a Český rozhlas. Je trojnásobnou finalistkou literárnej súťaže Poviedka. Absolvovala výskumné pobyty v Gruzínsku a ako držiteľka Fulbrightovho štipendia pôsobila i v USA, v Kalifornii. Za svoj knižný debut, zbierku poviedok Jednorožce (2020), získala prestížne ocenenie Anasoft litera 2021 a Cenu René – Anasoft litera gymnazistov. Päť rokov po debutovej zbierke jej vo vydavateľstve Artforum nedávno vyšiel román Plachý dom.

6.7. - Guy Régis Jr. (Haiti) & Veronika Šikulová (Slovensko)

Guy Régis Jr. (Haiti)

Guy Régis Jr. (*1974), narodený v Port-au-Prince na Haiti, je spisovateľ a divadelný režisér. Jeho hry, romány a poézie boli preložené do niekoľkých jazykov. Z nedávnej doby pochádza román Les cinq fois ou j'ai vu mon père (Pätkrát, čo som videl svojho otca, 2020) a hra Goebbels, juif a futbalista (Goebbels, Žid a futbalista, 2020). V roku 2001 založil spoločnosť Nous Théâtre, ktorá konfrontuje zažité hodnoty súčasného divadla, napríklad inscenáciou Service Violence Séria (2005), ktorá sa stala hlasným politickým manifestom aj východiskom pre autorovu ďalšiu tvorbu. Jeho diela boli uvedené vo Francúzsku, na Haiti a v iných krajinách (vrátane Spojených štátov, Kolumbie, Čile, Brazílie, Belgicka, Talianska a Madagaskaru). Aktívne sa podieľa na rozvoji živého umenia na Haiti – v súčasnej dobe je umeleckým riaditeľom Festivalu 4 Chemins v Port-au-Prince, poprednej kultúrnej udalosti frankofónneho Karibiku. Guy Régis Jr. bol v roku 2017 menovaný Rytierom umenia a literatúry.

Veronika Šikulová (Slovensko)

Veronika Šikulová (1967) pracovala ako novinárka a popritom písala prózy. Prvé diela publikovala v literárnej prílohe denníka Smena, v literárnych časopisoch a v zborníku mladých autorov Druhý dych (1985). Knižne debutovala roku 1997 prozaickou zbierkou Odtiene. Odvtedy vydala viac než desiatku kníh či príspevkov do antológií (napr. Domček jedným ťahom, Miesta v sieti, Medzerový plod, Petrichor a iné), za ktoré získala viacero ocenení aj obľúbenosť u publika. Pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku. Žije a tvorí v Modre. Jej najnovší román Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte (Slovart, 2025), odohrávajúci sa sčasti vo Francúzsku a sčasti na Slovensku, je inventúrou udalostí, zážitkov, rozprávaním o vzťahu jeho protagonistov od prvého vzájomného očarenia cez sériu odlúčení a opätovných stretnutí až po obdobie, keď obaja v pokročilom veku rekapitulujú vlastný život a puto medzi nimi.

7.7. - Yang Lian (Čína) & Marek Vadas (Slovensko)

Yang Lian (Čína)

Yang Lian je švajčiarsko-čínsky básnik, narodený v roku 1955 v Berne. Vyrastal v Pekingu. V roku 1966 do jeho života zasiahla Kultúrna revolúcia a v roku 1974 bol poslaný na „prevýchovu“ na vidiek, kde strávil nasledujúce tri roky. Tam tiež začal písať poéziu v tradičnom čínskom štýle, ktorý Mao C-tungov režim zakazoval. Začiatkom 80. rokov bol za svoju poéziu politicky perzekvovaný, ale vďaka priateľom sa mu podarilo vyhnúť sa zatknutiu. Roku 1989 na pozvanie presídlil ako hosťujúci vedec na Nový Zéland, odkiaľ sa angažoval v protestných akciách proti masakru na námestí Nebeského pokoja. Jeho dielo bolo zakázané a dve jeho knihy boli skartované. Odvtedy žije v exile, najprv na Novom Zélande, potom v Británii, teraz striedavo v Londýne a Berlíne.

Marek Vadas (Slovensko)

Marek Vadas (1971) vyštudoval estetiku a slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvoval trinásť ciest do Kamerunu, kde v malom kráľovstve Nyenjei pôsobí ako poradca kráľa. V roku 1994 debutoval zbierkou poviedok Malý román (Cena Literárneho fondu). V roku 2003 mu vyšla ďalšia s názvom Prečo sa smrtka smeje. Jeho Rozprávky z čiernej Afriky (2005) získali Cenu Bibiany za najlepšiu detskú knihu. Vadas je laureátom ceny Anasoft litera za zbierku poviedok Liečiteľ (2006). Poviedkovú zbierku vydal aj v roku 2013 - Čierne na čiernom. O tri roky neskôr predstavil detskú knihu Útek a v roku 2018 titul Zlá štvrť, ktorý sa dostal do desiatky ceny Anasoft litera 2019. Jeho rukopis je ovplyvnený africkým štýlom rozprávania, v ktorom sa mieša skutočnosť s fantáziou, mágia a čierny humor, absurdita s temnými existenciálnymi tónmi. O dva roky neskôr publikoval Šesť cudzincov s tematikou protirómskeho pogromu v malej obci na západnom Slovensku v roku 1928, za ktorú je opäť nominovaný na cenu Anasoft litera. Preklady jeho diel vyšli v Anglicku, Česku, Poľsku, Maďarsku, Srbsku, Bulharsku, Slovinsku, Taliansku, Španielsku, Nórsku, v Brazílii, Číne, Južnej Kórei, v Ukrajine a vo Francúzsku.

8.7. - Meral Şimşek (Kurdistan) & Dominika Sakmárová (Slovensko)

Meral Şimşek (Kurdistan)

Meral Şimşek je kurdská autorka románov a poézie, žijúca v Turecku. Medzi jej básnické zbierky patria Mülteci Düşler (Refugee Dreams / Utečenecké sny, 2013), Ateşe Bulut Yağdıran (Clouding the Fire / Zadýmený oheň, 2015) a İncir Karası (Black Fig / Čierna figa, 2017). Prvý román Nar Lekesi (Pomegranate Stain / Škvrna od granátového jablka) jej vyšiel v roku 2017. Jej básne zvíťazili v tureckej cene za poéziu Martyr Deniz Fırat a dvakrát obsadili druhé miesto. V roku 2018 bola vymenovaná za najlepšiu poetku v Diyarbakır's Golden Earth Awards. Pracuje ako novinárka a redaktorka, pôsobí však aj ako pesničkárka.

Dominika Sakmárová (Slovensko)

Dominika Sakmárová (1990) pochádza z východného Slovenska, z mesta priamo pod Spišským hradom. Okrem sinológie, ktorú vyštudovala na Karlovej univerzite v Prahe, si jej srdce získal aj folklór. Tomu sa intenzívne venuje ako členka speváckeho zoskupenia Rusínske trio, známeho i z televíznych obrazoviek, a taktiež vedie vlastnú folklórnu skupinu, ktorá pôsobí na Spiši už takmer desaťročie. Okrem toho si ju však získala aj kultúra “ďalekého východu”. Jej prvé kroky smerovali do Ázie s cieľom zlepšiť si svoj jazyk. Počas štúdia sa venovala blogovaniu; články o živote na Ďalekom východe sa tešili veľkému čitateľskému záujmu a vďaka nim si dokonca vyslúžila audienciu v prezidentskom paláci. Štvrtý titul Dominiky Sakmárovej Biele mesto (Ikar, 2024) ponúka sedem poviedok, ktoré spája geografická poloha. Na rozdiel od predchádzajúcich „ázijských“ kníh sa tentoraz odohrávajú v srdci Spiša – v Spišskom Podhradí a okolitých obciach. Prelína sa v nich skutočná história s tou fantastickou, ba až magickou.

9.7. - Thida Ma (Barma) & Jakub Spevák (Slovensko)

Thida Ma (Barma)

Ma Thida (1966) je barmská lekárka, spisovateľka, bojovníčka za ľudské práva a bývalá politická väzenkyňa. Pracovala ako novinárka a redaktorka. Ako chirurgička pôsobila v Moslim Free Hospital, ktorá poskytuje bezplatné služby chudobným.

V roku 1993 bola odsúdená na dvadsať rokov vo väznici Insein za „ohrozovanie verejného mieru, styk s ilegálnymi organizáciami a šírenie nezákonnej literatúry.“ Aktívne podporovala Aun Schan Su Ťij, nositeľku Nobelovej ceny a zakladateľku hlavnej opozičnej strany v Barme. Zároveň získala množstvo medzinárodných ocenení za ľudské práva, vrátane Reebok Human Rights Award (1996) a PEN/Barbara Goldsmith Freedom to Write Award (1996).

Vo väzení ochorela na tuberkulózu. Po piatich rokoch bola v roku 1999 prepustená z väzenia z „humanitárnych dôvodov“ Hlavným dôvodom bol zhoršujúci sa jej zdravotný stav, ale aj rastúci politický tlak a úsilie organizácií pre ľudské práva ako Amnesty International a PEN International. V roku 2016 sa stala laureátkou ceny Disturbing the Peace, ktorá je určená spisovateľom zdieľajúcim idey Václava Havla a udeľuje ju newyorská Nadácia Knižnice Václava Havla.

Jakub Spevák (Slovensko)

Jakub Spevák (1996) absolvoval filmovú scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Od roku 2019 je členom programového tímu Medzinárodného festivalu animovaných filmov Fest Anča a od roku 2022 aj jeho programovým riaditeľom. Ako kurátor zostavoval pásma krátkych filmov pre rôzne zahraničné festivaly vrátane najprestížnejšieho festivalu animácie na svete v Annecy.

Jeho literárnu tvorbu ocenili v súťažiach Poviedka, Akademický Prešov a Medziriadky. Debutoval novelou Po funuse (2022, KK Bagala), ktorá bola nominovaná na ocenenie Anasoft litera 2023. Spevákove poviedky vyšli napríklad v zbierkach Poviedka 2019 (KK Bagala), Príbehy o coming-oute (2022, Nomantinels) alebo Kvír fantazijné svety (2024, Nomantinels). V apríli 2025 publikoval novú knihu s názvom Všetko, čo som ti nestihol povedať (N Press), ktorú venoval svojmu otcovi ale aj sebe.

Scenáristicky i dramaturgicky spolupracoval na viacerých filmoch, ktoré sa úspešne predstavili na medzinárodných festivaloch. V súčasnosti tvorí scenár k celovečernému filmu.

10.7. - Yan Geling (Čína) & Jana Juráňová (Slovensko)

Yan Geling (Čína)

Geling Yan sa narodila v roku 1958 v Šanghaji a od svojich 12 rokov slúžila ako tanečníčka v zábavnom súbore Ľudovej oslobodeneckej armády (PLA) počas kultúrnej revolúcie. Po desiatich rokoch bola prepustená z armády s hodnosťou podplukovníčky.

Svoj prvý román vydala v roku 1986 a odvtedy publikovala množstvo románov, poviedok, noviel, esejí a scenárov. Viaceré jej diela boli sfilmované. Je členkou Akadémie filmových umení a vied a francúzskej Société des Gens de Lettres. Je členkou zväzu hollywoodskych scenáristov Writers Guild of America a bývalou členkou Asociácie čínskych spisovateľov.

Jana Juráňová (Slovensko)

Jana Juráňová (1957) je prozaička, dramatička, prekladateľka. Niekoľko próz, ktoré napísala, sa prebojovalo do finálovej desiatky prestížnej národnej ceny Anasoft litera (Orodovnice, Žila som s Hviezdoslavom, Lásky nebeské, Nevybavená záležitosť, Naničhodnica), viaceré boli preložené do nemčiny, angličtiny, francúzštiny, macedónčiny a maďarčiny.

Spolu s ďalšími ženami z oblasti umenia a vedy stála začiatkom 90. rokov pri zrode feministického projektu ASPEKT, ktorý od svojich začiatkov až do súčasnosti významne ovplyvňuje spoločenský a kultúrny život na Slovensku. V roku 2019 jej prezident SR udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj literárnej činnosti.

Jej najnovším dielom je novela Rodinná oslava (Mladé topole, 2024). Skúma v nej naše korene, minulosť (ani nie tak v historickej, ako skôr v mentálnej a emocionálnej podobe) ako aj spôsoby, akými sa často vytesnené dianie z normalizačného obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia mohlo vpísať do osudov ľudí a dnešného vnímania reality. Zaujíma ju tiež, ako sa pretavilo do nášho nazerania na ňu, rozhodovania, konania i posudzovania súčasných udalostí a javov. S vydavateľstvom BRAK momentálne pripravuje zbierku poviedok Malibu na Dunaji.

11.7. - Fatemeh Ekhtesari (Irán) & Radka Denemarková (Česká republika)

12.7. - Ahmedur Tutul Chowdhury (Bangladéš) & Tomáš Forró (Slovensko)

13.7. - Hamid Ismailov (Uzbekistan) & Tereza Boučková (Česká republika)

14.7. - Nam Le (Vietnam) & Peter Šulej (Slovensko)

15.7. - Aaiún Nin (Angola) & Alena Mornštajnová (Česká republika)

16.7. - Juan Carlos Méndez Guédez (Venezuela) & Silvester Lavrík (Slovensko)

17.7. - Parween Pazhwak (Afganistan) & Anna Siedykh (Slovensko, Ukrajina)

18.7. - Mohamedou Ould Slahi Houbeini (Mauritánia) & Omlatina (Vaněk, Králová, Tichý,

Řezníčková + Bárt - Česká republika)

19.7. - Carlos A. Aguilera (Kuba) & Václav Kostelanski (Slovensko)

20.7. - Hassan Blasim (Irán) & Juraj Koudela (Slovensko)

21.7. - Santiago Roncagliolo (Peru) & Emma Kausc (Česká republika)

22.7. - Raafat Hekmat (Sýria) & Pavel Klusák (Česká republika)

23.7. - Mazen Maarouf (Palestína) & Jan Němec a Jana Šrámková (Česká republika)

24.7. - Julia Sherwood (Slovensko) & TBA

25.7. - Sami Tchak a Annie Ferret (Togo) & Ivana Gibová (Slovensko)

26.7. - Véronique Tadjo (Pobrežie Slonoviny) & Peter Milčák (Slovensko)

27.7. - Gunel Mövlud (Azerbajdžan) & Mila Haugová (Slovensko)

28.7. - Touhfat Mouhtare (Komorské ostrovy) & Ján Babarík (Slovensko)

29.7. - Mohsen Mohamed (Mauritánia) & Kristián Lazarčík (Slovensko)

30.7. - Gazmend Kapllani (Albánsko) & Juraj Šebesta (Slovensko)

31.7. - Hanna Jankuta (Bielorusko) & Zuzana Mojžišová (Slovensko)

1.8. - Yiwu Liao (Čína) & Adela Knapová (Česká republika)

2.8. - Uladzimir Ňakljajev (Bielorusko) & Michal Tallo (Slovensko)

3.8. - Bene (Slovensko) & TBA

Témou tohtoročného MAČ je exilová literatúra. Hlavné mesto privíta napríklad čínskeho autora Yiwu Liao, známeho kritika čínskeho komunistického režimu. V reakcii na krvavo potlačené protesty na Námestí nebeského pokoja v Pekingu z roku 1989 napísal báseň Masakra. To neušlo štátu, a tak bol rok na to spoločne s tehotnou manželkou a šiestimi priateľmi zatknutý a odsúdený na štyri roky. V čínskom väzení čelil krutému mučeniu a dvakrát sa preto pokúsil o samovraždu. Od roku 2011 žije v exile v Nemecku a o svojej skúsenosti napísal knihu Pre jednu a sto piesní, ktorá vyšla aj v slovenskom preklade.

“ Festival pripravujeme aj v spolupráci s organizáciou ICORN (The International Cities of Refuge Network), v rámci ktorej sme aj my pred rokom hostili perzekvovaného autora Farhada Babaeia z Iránu. Rovnakého pôvodu je poetka Fatemeh Ekhtesari, ktorú odsúdili na 99 rán bičom za potrasenie si rukou s osobou opačného pohlavia a dohromady na 20 rokov väzenia za ‚urážku posvätných symbolov islamu’,“ uvádza Zuzana Bujačková, programová riaditeľka Mesiaca autorského čítania 2025 v Bratislave. Fatemeh Ekhtesari ešte v Iráne publikovala viac ako tucet zbierok poézie, pričom jej prvá kniha bola zakázaná po tom, čo sa zistilo, že ručne dopísala vynechané slová, aby sa vyhla cenzúre. „Fatemeh sa po odsúdení našťastie podarilo ilegálne utiecť do Turecka, kde sa jej ujal ICORN. Odvtedy žije v Európe a tento rok vystúpi v Bratislave, Trenčíne aj na festivale Pohoda,“ dodáva Bujačková. Ďalším z mnohých hostí bude aj Mohamedou Ould Slahi Houbeini. Autor strávil niekoľko rokov vo väzení Gauntanámo, odkiaľ napísal knihu Denník z Guantanáma. Išlo vtedy o prvý a jediný denník, ktorý napísal väzeň umiestnený v tomto kontroverznom zariadení. Príbeh bol aj sfilmovaný, v snímke Mauritánec: Denník z Guantánama si zahral aj obľúbený herec Benedict Cumberbatch.

„Vo svete literatúry a kultúry všeobecne cítime, že umenie čoraz viac podlieha kontrole a cenzúre – častokrát aj autocenzúre, keď sa sám autor či autorka chce vyhnúť provokácii či pútaniu pozornosti. V domácom aj globálnom kontexte sa každodenne stretávame so situáciami, ktoré sme možno ešte pred pár rokmi považovali za nereálne, v treťom tisícročí takmer nepredstaviteľné,“ hovorí ďalej Bujačková. Pozvaní disidenti a disidentky tak okrem svojich textov prinášajú príbehy o odvahe, odpore a neúnavnom presadzovaní hodnôt. Práve také si teraz podľa slov Bujačkovej potrebujeme vypočuť.

Projekt Mesiac autorského čítania vznikol v roku 2000 v Brne a časom sa rozšíril aj do ďalších miest. Zahŕňa dve hlavné programové línie: jedna, tzv. domáca, reprezentuje literatúru usporiadateľských krajín, druhá zas tvorbu inej krajiny, tej, ktorá je v danom roku čestným hosťom. Aktuálny ročník je špecifický tým, že sa po prvýkrát nesústredí na vybranú krajinu (v ostatných rokoch to bol napríklad Taiwan, Nórsko či Island), a namiesto toho sleduje konkrétnu tému.

MAČ tradične začína 1. júla v Brne a potom sa 31x sťahuje z jedného usporiadateľského mesta do druhého. Hlavný program denne ponúka dve autorské čítania: čestného hosťa a zástupcu domácej línie. V roku 2025 bude prebiehať v už spomínanom Brne a v Bratislave, ale aj v Ostrave, Košiciach, Prešove, Trenčíne a Ľvove. MAČ bude aj súčasťou programu hudobného festivalu Pohoda v Literárnom stane Martinus. Na Slovensku sa festival otvára 4. júla v Trenčíne a v Bratislave.

Organizátormi sú vydavateľstvo Větrné mlýny, Nezávislé kulturné centrum Provoz u řeky, občianske združenie Literarnyklub.sk, OZ Slniečkovo, Kino Úsmev, EHMK Trenčín a umelecká organizácia Dialóg so sídlom v Ľvove.

Viac informácií