Tieto bývajú komerčným diskurzom vnímané rozpačito; ako kaz, závada. Od istého momentu prestáva byť žena princeznou – zbožštenou estetikou ženskej pasivity. „Neberte nám ju!“* volajú tí, v ktorých ponímaní má optimálne ostať navždy mladou a sviežou, aby bola videná, vnímaná. Najnovšia tvorba Martiny Rötling sa na telo pozerá láskavejším, nehierarchickým pohľadom. Výjavy tela v detailoch možno vnímať napríklad ako krajinu: takáto optika prepája myšlienky od eko-feminizmu po sociálnu gerontológiu a na zrejúce telo poukazuje ako na živú, cyklickú a autonómnu entitu. Odkrýva krásu zmeny a času ako prirodzeného procesu, nie chyby.
Autorka sa dlhodobo venuje figurálnej maľbe, v ktorej kriticky analyzuje a hodnotí ženské prežívanie vo
vzťahu k digitálnym médiám. Využíva subverzívny potenciál re-kontextualizácie ženského aktu, ktorý
zasadzuje do vlastnej skúsenosti, na ženské telo nahliada bez odstupu, intímne. V jej podaní sa stáva
autonómnou zónou, bez potreby externej validácie. Autorský prejav má svojskú vizuálnu poetiku,
vyznačuje sa tlmenými farbami, mäkkými líniami a z reality vychádzajúcou fragmentárnosťou.
Kurátorka: Lucia Gavulová

Martina Rötlingová (1987) sa vo svojej tvorbe venuje prevažne figurálnej maľbe v rámci ktorej kriticky analyzuje a hodnotí ženské prežívanie vo vzťahu k digitálnym médiám. Rötlingová študovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici na Fakulte výtvarného umenia v ateliéri súčasnej maľby u Prof. Stanislava Balka. Má za sebou niekoľko samostatných a skupinových výstav (The Artist Statement, Magna Gallery Piešťany, Goddess Reinvented, Atelier XII Bratislava, Paris est une fête, Francúzsky inštitút Bratislava a i.). Svoju tvorbu opakovane prezentuje v zahraničí (Adorace odpadu/znesvěcení pokladů, Galerie a Prostor Znojmo, Česká Republika, Printing, still Antverpy, Belgicko, Urban Icons, Arosita Gallery Sofia, Bulharsko a ďalšie). Žije a pracuje v Antverpách.









