Visegrád 30 rokov po páde Berlínskeho múru

Táto akcia sa konala v minulosti

Dátum vernisáže:

01.11.2019 17:30, Pi

Kurátori: Vladimír Birgus, Ondřej Durczak

Výstava Visegrád tridsať rokov po páde Berlínskeho múru nie je komplexným historickým, politickým ani sociologickým obrazom zmien, ku ktorým došlo tridsať rokov po páde komunistických režimov v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku. Je len mozaikou fotografických súborov, v ktorých študenti a čerství absolventi Inštitútu tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave subjektívne ukazujú rôzne aspekty súčasného života v týchto štátoch.

Jacenty Dedek v cykle Portrét provincie počas mnohých rokov fotografoval život a obyvateľov 421 poľských dedín a malých miest, v ktorých žije menej ako 30 tisíc obyvateľov. Jeho sugestívne statické portréty s priamymi pohľadmi fotografovaných do fotoaparátu a jeho prostredníctvom do očí divákov nadväzujú na dielo Augusta Sandera nielen formou, ale aj snahou charakterizovať ľudí najrôznejších spoločenských vrstiev, profesií a životných štýlov.

Mariusz Forecki aj Adrian Wykrota vidia vo svojich farebných subjektívnych dokumentoch Poľsko ako krajinu oscilujúce medzi chudobou a bohatstvom, medzi tradičným životným štýlom a globalizáciou, medzi silným katolicizmom a liberalizmom. Ukazujú krajinu rozdelenú na dva tábory, ktoré len ťažko hľadajú cestu k porozumeniu. To napokon potvrdzujú aj expresívne fotografie z cyklu Demonštranti, ktoré vytvoril Michał Szalast počas nedávnych rozsiahlych demonštrácií proti kontroverznej súdne reforme. S invenčným využitím pohybovej neostrosti, obmedzenej tonálnej škály a ostrých kontrastov čiernej a bielej vytvoril zovšeobecňujúci obraz protestov proti nespravodlivosti.

Dorota Holubová upozornila v projekte Atlas žien na závažný problém násilia páchaného na ženách na Slovensku. Spojila v ňom portréty žien, ktoré zažili násilie, s portrétmi žien, ktoré im poskytujú pomoc a pripojila k nim ich výpovede. Celý rozsiahly projekt bol tento rok na jar vystavený v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave, do našej výstavy sme zaradili len jeho fragment. Peter Korček už niekoľko rokov fotografuje detaily rôznych slovenských vlakových staníc. V súbore Stanica reflektuje zanikajúce verejné priestory s množstvom rastlín, ľudových modelov lokomotív, mozaík, plastových obrusov, valčekových malieb i nástenných hodín. Ukazuje tým bežne prehliadnuteľné a nenávratne miznúce kulisy totalitných rokov.

Marek Matuštík reaguje na štatistické údaje o tom, že v Česku je málo veľmi chudobných aj veľmi bohatých, ale výrazne je zastúpená stredná trieda. Fotografický súbor náplavy od Sázavy zostavil zo skupinových portrétov rodín, ktoré sa podobne, ako jeho vlastná rodina, prisťahovali na dedinu neďaleko Prahy. Majú spoločné spôsoby trávenia voľného času aj spoločné dochádzanie za prácou do hlavného mesta. K atribútom ich životného štýlu patrí domy so záhradkou a väčšinou aj s bazénom, šport, grilovanie, spoločné oslavy narodenín. Daniel Hušták po predchádzajúcom cykle Češství, s jemnou iróniou ukazujúci predmety typické pre Čechov, vytvoril súbor Dovča o stereotypoch českej spoločnosti. V konfrontácii s autentickými momentkami českých turistov v obľúbenom Chorvátsku, stiahnutých z webu Paradajka, vytvoril ateliérové fotografie, ktoré vtipne parafrázujú typické atribúty správania Čechov, masovo sa vydávajúcich v lete k Jadranu. Pavel Kopřiva sa v cykle Moravskej noci zameral na nočné kluby v moravských mestách a dedinách, často navštevované teenagermi z radov "zlatej mládeže". Podarilo sa mu zobraziť rad bizarných situácií, vznikajúcich medzi zdanlivo skúsenými go-go tanečnicami a neskúsenými mladíkmi, snažiacimi sa za výdatnej pomoci alkoholu napodobniť svet úspešných, bohatých a sebavedomých ľudí, aký poznajú len z filmov alebo z televíznych obrazoviek. Marta Režová ukazuje, že cez nespochybniteľné ekonomické úspechy v Česku mnohí ľudia žijú pod hranicou chudoby. V cykle Ja, pustovník po niekoľko rokov zobrazovala s vyberanou obrazovou pôsobivosťou život bezdomovca, ktorý býva v opustenej záhradkárskej kolónii, snaží sa občas pracovať a sníva o lepšej budúcnosti.

Realitu súčasného Maďarska, v ktorom silnie nacionalistické a populistické tendencie a jednostranná propaganda, ukazuje Michał Adamski v cykle Pes s dvoma chvostami. Jeho fotografie sú však aj všeobecnejším upozornením, že podobné problémy sa v rôznej miere objavujú vo všetkých štyroch štátoch Visegrádu. Skutočnosť, v ktorej v nich dnes žijeme, nie je zďaleka tak ružová, ako si mnohí z nás vysnívali pred tridsiatimi rokmi.