Ako autorka nastupujúcej generácie slovenskej maľby zaznamenala výrazný posun v tvorbe počas jej nedávneho pôsobenia v Bruseli. V doterajšej tvorbe Lucie Oleňovej figuruje skúmanie metodológie a rôznych výtvarných prístupov, ktoré majú veľmi jasný zámer. Pozorovanie prírodných tvarov, štruktúry a rastu v zmysle goetheovskej morfológie autorka pretavuje do akvarelových štúdií.

Znásobovaním biomorfného tvaru vytvára rozsiahle textúry. Záujem o skúmanie anatómie ľudského tela ju privádza až k zámernej dekonštrukcii celej kompozície, aby ju mohla opätovne oživiť. Vrcholnou fázou je romantizujúci moment „vzkriesenia“ nového tela v podobe zošívanej maľby. V metafore stavby ľudskej kostry, ktorú možno v zošívaných objektoch spozorovať, však absentujú vnútorné orgány.