Aktuálna výstava je premyslenou konšteláciou malieb, maliarskych a šitých kompozícií na textile a výnimočný sochársky keramický objekt s ornamentálnymi aplikáciami. Ich prostredníctvom nás autorka dokáže tiež naladiť na vnímanie tichého vysielania prírody: na jej cykly rozkvetu a doznievania, šepot stôp pamäti vložených do vlákien, pigmentu a hliny.

Hlboko zaujatá skúmaním prírody vytvára priestor, v ktorom vznikajú, spolu žijú a zanikajú organizmy. Zachytáva zároveň efemérny život rastlín, poréznosť ľudského tela a pomalú choreografiu postupné rozpad, ktorý umožňuje nový život. Plátno nesie ďalej svoje spomienky na živú lúku plnú rastlín, kvetov, hmyzu a zvierat. Jeho tkanie, prešívanie, maľované a kreslené obrazy a vzory, akoby obsahovali pradávne štruktúry zdedené po predkoch. Pointu výstavy tvorí komorná socha akoby naruby obráteného motívu antického Orfea – nie je to hlava spievajúceho umelca ale stelesnenie načúvania neľudskému svetu prírody. Počúva aj tiché ozveny už skamenených pozostatkov zabudnutých ekológií, v ktorých sa pamäť prírody a ľudská činnosť spájajú.

Mikyšková vo svojej praxi čoraz viac vzdoruje pevným hraniciam medzi prírodou a kultúrou, minulosťou a súčasnosťou, remeslom a výtvarným umením. Namiesto toho nás stále naliehavejšie vyzýva prebývať v stavoch stávania sa – kde sa naše aj cudzie prírodné a hybridné telá prelínajú s krajinou, kde načúvanie je aktom starostlivosti a kde zrodenia, rasty a straty neoddeliteľne a harmonicky prepájajú.

Kurátorka: Lucia Gregorová Stach