Kurátor: Martin Kleibl

Čoskoro po patentovaní vynálezu dagerotypie v roku 1839 začali svet brázdiť tzv. potulní dagerotypisti. Tí chodili z mesta do mesta a ponúkali svoje fotografické služby s vidinou dobrého zárobku. Popritom však ponúkali záujemcom možnosť zaučiť sa, dokonca vedeli zabezpečiť potrebné technické vybavenie. V 40. rokoch 19. storočia takýchto potulných fotografov lákali aj veľké mestá strednej Európy, akými boli napríklad Viedeň a Budapešť. Odtiaľ to bolo do Bratislavy (vtedajšieho Prešporku) na skok, a tak aj tu zanechali potulní dagerotypisti svoje stopy. Niektorí sa zdržali so svojím prenosným vybavením iba chvíľu, iní zotrvali dlhšie a zariadili si v meste aj dočasný ateliér.        

Záujemcov, ktorí sa rozhodli pokúšať šťastie a založiť si fotografickú živnosť, pribúdalo, a tak v 50. rokoch 19. storočia vznikli prvé stále bratislavské ateliéry. Proces dagerotypie nahradil tzv. mokrý kolódiový proces, ktorý umožnil exponovať na sklenenú dosku a vytvoriť tak kopírovateľný negatív. S postupným technickým zdokonaľovaním a zjednodušovaním fotografických procesov sa toto médium stávalo prístupnejšie čoraz väčšiemu počtu ľudí, takže fotografické ateliéry v meste rástli ako huby po daždi. Kým v roku 1858 v Bratislave fungovali štyri ateliéry, okolo roku 1914 to bolo už viac ako štyridsať pracovísk.        

Fotoateliéry prirodzene vznikali v mieste najväčšieho pohybu ľudí, v centre mesta. V Bratislave to bolo hlavne dnešné Hviezdoslavovo námestie (dobový názov Promenáda), Obchodná ulica, Námestie SNP a Dunajská ulica. Fotografické pracoviská mali rôzne podoby – od jednoduchých „chatrčí” vo dvoroch domov až po samostatné, na tento účel špeciálne postavené domy. Niektorí fotografi počas svojej kariéry aj viackrát menili pôsobisko, alebo zakladali ďalšie pobočky v závislosti od toho, ako sa im darilo. Konkurencia bola obrovská a iba tí najšikovnejší dokázali svoje služby neustále zlepšovať, investovať do najnovších technológií, reklamy a zriaďovať komplexné pracoviská, ktoré dokázali prilákať čo najviac zákazníkov. Je pozoruhodné, koľko fotografov sa dokázalo uživiť v pomerne malom Prešporku. Klientelu tých najvychýrenejších fotografov tvorili bohatí obchodníci, úradníci, významní mešťania, ale aj vojenskí hodnostári.        

Bratislavská fotografia má mimoriadne bohatú históriu a tvorí dôležitú súčasť vývoja mesta od druhej polovice 19. storočia. Významnou mierou zasiahla do jej kultúrno-spoločenského vývoja a v neposlednom rade nám dnes prináša jedinečné svedectvo o podobe mesta a jeho obyvateľoch. Veľa materiálov je bohužiaľ navždy stratených, ale stále je tu mnoho tých, ktoré sa zachovali, alebo takých, ktoré ešte len čakajú na svoje objavenie, aby mohli byť skúmané. Každá jedna fotografia totiž pomáha doplniť vizuálnu mozaiku histórie Bratislavy.