Názov BAnda nesie v sebe prvok nadsázky a hovorového tónu – označuje kolektív, ktorý spájala generačná blízkosť, subkultúrne vplyvy, záujem o médium maľby, samotný maliarsky proces, ako aj prácu s veľkým formátom. Typografická hra s veľkými písmenami BA zároveň odkazuje na Bratislavu ako mesto, kde sa ich výtvarné myslenie formovalo.

Po prvej spoločnej výstave v Galérii SPP v Bratislave (2014) nasledoval mimoriadne aktívny rok 2015, počas ktorého BAnda predstavila svoju tvorbu prostredníctvom série výstav na Slovensku aj v Česku: Péčko v Galerii Artatak v Prahe; Naporcovaní v Galérii Jána Koniarka v Trnave; Starým médiem přítomní v Galerii Magna v Ostrave; Mikroklima v Industra gallery v Brne; Obrazorovnost v Galerii Caesar v Olomouci.

Aktuálna výstava BAnda 2015 prezentuje výber diel zo študentských rokov, z obdobia formovania maliarskej identity. Už vtedy bolo zrejmé, že každý z autorov sa vydáva odlišným smerom, či už po formálnej alebo tematickej stránke.

Ján Hrčka je na výstave zastúpený veľkoformátovou maľbou s redukovanou achromatickou paletou a gestickým rukopisom, pričom svoju kompozíciu stavia na kontraste svetla a tieňa. Dynamika obrazu vychádza z kombinácie pastóznej textúry, surovej štruktúry jutového podkladu a fragmentárnych náznakov architektúry a krajiny.

Abstraktná maľba Jakuba Hvězdy evokuje skalnatý povrch, satelitný pohľad, či vulkanické útvary. Nevychádza však z konkrétnej reality, ale z imaginácie, ktorá sa opiera o vizuálne asociácie prírodných procesov. Plná napätia zachytáva transformáciu a pohyb formy i štruktúr.

Andrea Kopecká sa počas štúdia ako jediná zo skupiny systematicky venovala ľudskej figúre a portrétu. Skúsenosti s tetovaním, ktoré pracuje s kožou ako médiom, preniesla do autorskej techniky, kde sa motív usádza vo vrstvách plátna podobne, ako sa vpíja pigment do kože.

Dielo Filipa Sabola, založené na modulovom princípe vychádza z geometrickej štruktúry mestského prostredia. Prostredníctvom piktogramov, ikon, typografie, či premeny industriálnych a stavebných prvkov na znaky, vytvára vlastný urbánny jazyk - slang mestského človeka.

Michal Turkovič vo svojich dielach vyznačujúcich sa energickou a vzdušnou atmosférou, prepája skúsenosť z graffiti subkultúry s maliarskym médiom. Sprej vníma ako plnohodnotný výtvarný nástroj, posúva ho do nového kontextu oslobodeného od pôvodných konotácií.

Výstava nemá ambíciu nostalgicky sa vracať do minulosti – skôr dokumentuje moment, kedy výtvarná skupina mladých autorov reagovala na aktuálne dianie v maľbe, pričom každý z nich si formoval vlastnú cestu vyjadrenia. Zároveň predstavuje úvod do novej kapitoly, ktorá sa otvorí o 10 rokov neskôr.

Na výstave v Galérii Čin Čin autori reflektujú svoju aktuálnu tvorbu, ukazujúc, ako sa ich umelecké prístupy a identity vyvinuli od študentských čias.