Zasahuje obdobie od 50. rokov až po koniec 20. storočia a objavujú sa v ňom predovšetkým plagáty zo slovenského (a v menšej miere) i českého divadelného prostredia. Práve v tomto období sa plagát formuluje/for­muloval ako zásadný prvok reprezentácie divadelnej kultúry a je/bol miestom progresívnych výtvarných experimentov, dôležitých nielen v kontexte žánru.

Na výstave sa objavia práce zakladateľskej osobnosti slovenského divadelného plagátu – Čestmíra Pechra, ktorý od roku 1955 pôsobil v Slovenskom národnom divadle. Dôležité miesto tu má silná generácia nastupujúca v 70. rokoch, okrem divadelníkov (Tomáš Berka) sa totiž vo väčšej miere plagátu pre divadlá začínajú venovať aj grafickí dizajnéri (Ľubomír Longauer, Vladislav Rostoka, Jozef Dóka ml., Svetozár Mydlo, Pavel Choma, Dušan Junek), ktorých osobitý autorský rukopis bol dôležitým prvkom vizuálnej identity slovenských divadiel.

Polohu divadelného plagátu tesne pred koncom 20. storočia reprezentuje okrem nich Emil Drličiak, už z generácie absolventov grafického dizajnu na VŠVU v Bratislave.

Kurátorka: Viera Kleinová