Nosným žánrom v tvorbe Jany Farmanovej je figurálna maľba, prostredníctvom ktorej rozvíja všeobecne ľudské témy, no najmä tie ženské. Ženy patrili už k jej prvotným témam. Svojimi prácami skúma vzťah žien k sebe samým, ich vyrovnávanie sa s konkrétnymi zobrazovanými skutočnosťami. Ženské telo je u nej nositeľom emócie, situácie či skúsenosti. Figúry u nej predstavujú zhmotnenie emócie, ich výtvarné vyjadrenie.

Autorka podľa vlastných slov maľbou materializuje situácie, emócie či skúsenosti a dáva im telo z farby a kompozície. Je evidentné, že vo Farmanovej dielach je dôležité prepojenie vonkajšej telesnosti a vnútorného zážitku. Telesnosť človeka zväzuje a dáva mu určité mantinely, v hraniciach ktorých osciluje jeho správanie. Naproti tomu vnútorná imaginácia je tá časť ľudskej existencie, ktorá mu dáva slobodu. Táto ambivalencia je vo Farmanovej obrazoch neustále prítomná.

Venuje sa predovšetkým figurálnym kompozíciám,  v ktorých sa spája rozsiahla znalosť dejín výtvarného umenia s veľkou dávkou inovácie a vášne pre médium maľby. Často sa necháva inšpirovať rôznymi historickými obdobiami a hnutiami, ktoré ju ako umelkyňu fascinujú. Ich črty zasadzuje do iných kontextov a pripisuje im nový význam. Dištancuje sa od veristického zobraznia skutočnosti. Dominantným námetom vo Farmanovej tvorbe sú ženy. Ženské telo je u nej nositeľom emócie či skúsenosti. Autorka podľa vlastných slov maľbou materializuje situácie, emócie či skúsenosti a dáva im telo z farby a kompozície. Telesnosť človeka zväzuje a dáva mu určité mantinely, v hraniciach ktorých osciluje jeho správanie. Naproti tomu vnútorná imaginácia je tá časť ľudskej existencie, ktorá mu dáva slobodu. Táto ambivalencia je vo Farmanovej obrazoch neustále prítomná.

Tvorbu Jany Farmanovej charakterizujú rozsiahle tematické súbory. Zväčša upriami pozornosť na jeden námet, ktorý následne rozpracúva vo viacerých obrazoch. Ako sama hovrí, je to pre ňu „akýsi typ ,montážeʻ, akoby som premýšľala nad obrazmi ako nad filmovými políčkami, na vyjadrenie čohosi mi nestačí jedno, na situáciu, ktorú maľujem, mám opäť potrebu sa ,pozrieťʻ trocha inak – buď zoomujem, alebo zmením uhol, z ktorého kompozíciu alebo objekt pozorujem.“[1] Tieto súbory diel sú výsledkom prúdu emócií, ktorým autorka necháva voľný priebeh, posúva svoje hranice a hľadá formu, ktorá sa stane nositeľom týchto emócií.

Jana Farmanová študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Jána Bergera. Štúdium ukončila v roku 1996, v čase, keď maľba prechádzala zložitým obdobím. Bola vytlačená na okraj výtvarného diania a uprednostňované boli iné formy výtvarného vyjadrenia.  Napriek zložitej situácii ostala Farmanová maľbe verná. Maľba pre ňu totiž nie je len jednou z možností vyjadrenia, ale nutnosťou. Farmanová má za sebou množstvo samostatných a kolektívnych výstav doma i v zahraničí. Jej diela sú zastúpené v mnohých súkromných aj galerijných zbierkach.