Prečítajte si aktuálne informácie o obnove Michalskej veže, a dočasnej výstave, ktorá sa v nej nachádza

S výstavbou mestských hradieb sa začalo v 13. storočí, koncom 14. storočia už malo mesto opevnenie s tromi bránami, ktoré dostali mená Michalská, Laurinská a Vydrická.

V 15. storočí otvorili aj Rybársku bránu. Pred hradbami mesta vznikali postupne predmestia, ktoré v prvej polovici 15. storočia nariadil cisár Žigmund v dôsledku husitského nebezpečia opevniť systémom vysokých násypov a valov. Vonkajšiu líniu mestského opevnenia prerušovali Kozia brána, brána na Suchom Mýte, Schöndorfská, Špitálska a Dunajská brána.

V polovici 16. storočia následkom tureckého nebezpečenstva začalo sa s opravou opevnenia, na ktorej spolupracovali aj talianski fortifikační stavitelia. Projekty na úpravu hradieb vznikli aj po roku 1660. Vypracoval ich cisársky inžinier J. Priami v podobe hviezdicového obranného systému, no po porážke Turkov a po protestoch mešťanov proti ich realizácii sa sčasti uskutočnili len na hrade. Posledné úpravy sa vykonali v roku 1670.

Podľa projektu F. A. Hillebrandta sa v rokoch 1775 – 1778 uskutočnila asanácia mestského opevnenia – vnútorné hradby sa búrali, priekopy zasypali a vnútorné mesto sa zjednotilo s predmestiami. Začiatkom 19. storočia zbúrali i vonkajšie opevnenie a na miestach hradieb vznikali postupne nájomné domy.

Z celého hradobného systému sa zachovala len časť múrov a bášt od dómu sv. Martina po celej dĺžke Židovskej ulice a úsek okolo Michalskej brány po Prašnú baštu. Po asanácii bývalého židovského geta na Židovskej ulici sa odkryli hradobné múry, vodná priekopa a zvyšky bášt, na múroch vidieť trojuholníkové strieľne a pôvodné cimburie.

Sčasti sa zachovali i dve ďalšie bašty – Prašnú prestavali na obytný dom (Zámočnícka ul. 11), zvyšky Obuvníckej bašty začlenili do domu na Hviezdoslavovom námestí č. 11.

Najzachovalejšia je časť okolo Michalskej brány s najvýznamnejšou pamiatkou stredovekého opevnenia – Michalskou vežou. Meno dostala podľa kostola, ktorý stál na predmestí neďaleko brány.

Pôvodne hranolovú vežu zo 14. storočia zvýšili v rokoch 1511 – 1517 osemuhol­níkovou nadstavbou. Pri barokovej úprave roku 1758 veža dostala súčasnú podobu, na jej hrot umiestnili medenú sochu archanjela Michala s drakom od P. Ellera.

Na mieste gotického reťazového mostu postavili barokový so sochami svätcov, obranný múr s parkanom od Michalskej brány po Prašnú baštu včlenili do domových blokov Zámočníckej ulice.