Človek nezomieral sám, ale v kruhu rodiny a susedov, alebo v kláštore v spoločnosti spolubratov, ktorí mu svojimi modlitbami a povzbudzovaním mali pomôcť odolávať posledným pokušeniam na smrteľnej posteli. Rituály, ktoré sa bezprostredne vzťahovali k hodine smrti, boli praktizované najmä s vidinou uľahčenia odchodu duše na „onen svet“, pretože sa verilo, že smrťou sa život nekončí.

Čo považovali stredovekí ľudia za „dobrú“ a „zlú“ smrť? Aké predstavy mali o posmrtnom živote? Čo im odporúčali príručky o umení dobrého zomierania? Aké boli medicínske, právne a duchovné aspekty smrti? Ako sa vtedajší ľudia vyrovnávali s touto existenciálnou otázkou a nakoľko sa ich vnímanie smrti líšilo od postojov nás, súčasníkov?

O prednášajúcej:

PhDr. Miriam Hlavačková, PhD. je slovenská historička a archivárka. Od roku 1996 pôsobí na Historickom ústave SAV, v. v. i. Zaoberá sa výskumom stredovekého Uhorského kráľovstva. Venuje sa cirkevným a kultúrnym dejinám, dejinám vzdelanosti a každodennosti v neskorom stredoveku. Na stredovek sa pozerá sviežim pohľadom, dobre sa cíti v archívoch a spolu s kolegyňou historičkou Danielou Dvořákovou tvoria úspešný podcast “Archivárky na cestách,” v ktorom sa s poslucháčstvom delí o zaujímavosti z európskych archívov.

Vstup je voľný