Aj napriek využitiu mnohých hollywoodskych postupov filmového rozprávania sa pred našimi očami odvíja obraz všedného života. Etický a spoločenský problém zachovania ľudskej dôstojnosti na pokraji udržania holej existencie je len predĺžením smeru nastoleného režisérom Vittoriom De Sicom a umelecko teoretickým otcom neorealistického hnutia, scenáristom Cesarem Zavattinim, ktorý ukotvoval neorealizmus na humanistických základoch.

Robotník Antonio konečne nájde prácu ako lepič plagátov. K výkonu práce nevyhnutne potrebuje bicykel, ktorý mu však hneď v prvý deň v novom zamestaní ukradnú. Antonio sa so svojim synom vydáva na celodennú púť v snahe získať späť ukradnutý bicykel a neprísť tak o prácu. Film dodnes pôsobí neprikrášleným zobrazením života mnohých v povojnovom Ríme.

+ prednáška: Archivácia reality

Štyridsiate roky so sebou prinášajú nielen veľký technologický pokrok, ale predstavujú aj veľkú zmenu vo svetovom poriadku. Talianska kinematografia reaguje na tieto zmeny snahou naplniť filmy čo najväčším objemom autentickej, žitej skutočnosti. Neorealizmus sa konceptuálne snaží zbaviť akejkoľvek estetiky, ktorá by mohla prezentovanú skutočnosť prikrášliť. Snaha o to, čo J. M. Lotman nazýva estetikou zbavenosti, je natoľko silná, že neorealizmus sa tvorivo vyčerpáva, ale zároveň ešte dlho inšpiruje teoretikov.

Film je súčasťou cyklu Kina Lumière Filmový kabinet (5): semester II: Hľadanie filmového obrazu sveta. Pozrite si kompletný program.

Ladri di biciclette, Taliansko, 1948, 93 min., titulky, 7+
Réžia: Vittorio De Sica
Hrajú: Lamberto Maggiorani, Enzo Staiola, Lianella Carell, Gino Saltamerenda

FIlm na imdb.com