Snímka vznikla v tom istom roku ako podstatne slávnejší film Obchod na korze. Oba filmy sú adaptáciou literárneho textu a v oboch sa už naplno otvorila téma vojnového antisemitizmu, židovských transportov a kritického náhľadu na zodpovednosť majority, a to po snímkach Organ s ukrývanou židovskou rodinou a Boxer a smrť, ktorý sa ešte bez explicitného poukazu na židovský holokaust odohráva v koncentračnom tábore.
Obraz súdobej mestskej židovskej komunity a ostatných postáv reagujúcich na nevraživosť a bezprávie voči etnickej menšine je v Námestí sv. Alžbety sociálne a charakterovo rozmanitejší ako v Obchode na korze. Jeho idea neúmyselného zabitia má v Námestí sv. Alžbety opozitum úkladnej lúpežnej vraždy, ale ľúbostný motív židovského dievčaťa a chudobného chlapca nesie myšlienku vzájomnej spolupatričnosti.
Námestie sv. Alžbety spolu s vybranými dokumentmi a ďalšími hranými filmami do odbojovej témy prináša „odvrátenú“ stranu udalostí – dobový obraz štátu, v lone ktorého sa diali.
Námestie sv. Alžbety, Československo, 1965, 84 min.
Réžia: Vladimír Bahna
Hrajú: Emília Vášáryová, Bronislav Križan, Viera Strnisková, Oľga Sýkorová, Vlasta Fialová, Ivan Macho, Viliam Polónyi
