Prvý slovenský dlhometrážny hraný film Jánošík vznikol v slovensko-americkej spoločnosti „Tatra“ Film Corporation v réžii Jaroslava Siakeľa v roku 1921. Od jeho premiéry, ktorá sa konala 1. decembra 1921 v Atlantic Theatre v Chicagu, odvodzujeme tohtoročnú storočnicu slovenskej kinematografie. Dodnes sa zachovala len americká verzia filmu, ktorú v roku 1975 zrekonštruoval filmový historik Ivan Rumanovský. Vtedy bol nemý Jánošík po prvýkrát ozvučený hudobným skladateľom Jozefom Malovcom.
Tento rok pri príležitosti storočnice filmu vzniklo viacero nových hudobných sprievodov, autorom jedného z nich je gitarista a skladateľ David Kollar, ktorý svoju hudobnú verziu Jánošíka po prvýkrát prezentoval na tohtoročnom MFF Art Film Fest Košice. V bratislavskom Kine Lumière je pre divákov pripravená jedinečná projekcia filmu, kde s ním naživo vystúpia parížsky jazzový trubkár Erik Truffaz a hudobný producent a prieskumník Tomáš Mutina.
„Keď som prijal ponuku skomponovať novú hudbu k filmu, vedel som, že sa musím vysporiadať nielen s príbehom predvádzaným filmovými obrazmi, ale aj s predchádzajúcim hudobným sprievodom,“ vysvetľuje Kollar svoj prístup k tvorbe hudby k filmu Jánošík. „Od začiatku som vedel, že sa nemôžem vydať cestou prvoplánového využívania ľudovej hudby, fujár či gájd, pretože po tejto ceste by som sa dostal do slepej uličky. Na film sa pozerám očami súčasníka, to znamená, že ho vnímam cez prizmu filmov, ktoré som videl, páčia sa mi a väčšina z nich bola nakrútená po roku 1921.“
Kollarova hudba vychádza z filmového obrazu, jeho prístup je intuitívny, čo znamená, že s obrazom nezápasí, ale pokúša sa kráčať vedľa neho. Využíva napríklad fragmenty Cikkerovej alebo Zeljenkovej hudby a dopĺňa ich vlastnou hudbou a rôznymi zvukmi. Jeho ambíciou je byť dobrým dialogickým partnerom obrazu. „Viem, že každé publikum niečo očakáva od nového počinu, avšak ja nechcem toto očakávanie splniť, ale zrušiť ho, lebo iba tak môžem upriamiť pozornosť na hudbu, ktorá nie je pokorným služobníkom, ale rovnocenným dialogickým partnerom filmového obrazu. Neviem, či publikum ocení moje úsilie, viem však, že to musím urobiť, pretože sa nezodpovedám iba filmovému obrazu, ale predovšetkým hudbe, ktorá je mojím pánom a zároveň mojou láskou,“ vysvetľuje Kollar.
David Kollar sa v posledných rokoch etabloval v medzinárodnom prostredí ako jedna z výrazných postáv súčasnej európskej avantgardnej a jazzovej scény. Vo svojej tvorbe využíva podnety, ktoré prichádzajú z oblasti rockovej, jazzovej a klasickej hudby. Jeho kompozície možno považovať za originálne hudobné koláže. Jeho pozvanie naživo sprevádzať Jánošíka prijal parížsky jazzový trubkár Erik Truffaz, jeden z najzaujímavejších predstaviteľov európskeho jazzu, ktorého meno je v hudobnej oblasti pojem.
Truffaz je s hudbou spätý od detstva, ako malý chlapec vystupoval na koncertoch svojho otca saxofonistu. Neskôr, v tínedžerských rokoch začal experimentovať s elektronickou úpravou zvuku svojho nástroja. Vo svojich skladbách prepája prvky hip hopu, rokenrolu a tanečnej hudby, kombinuje živé hranie s elektronikou. Jeho hudba v sebe nesie odkaz jazzovej histórie a zároveň odráža sugestívne nálady, čo ho spája aj s Kollarovým prístupom v tvorbe.
Obaja majú na konte viac ako dve desiatky albumov a spolupracovali s významnými predstaviteľmi rockovej a jazzovej hudby. Ich spoločné vystúpenie počas projekcie filmu Jánošík doplní hudobný producent a prieskumník Tomáš Mutina, ktorý sa sústreďuje na hudobnú produkciu, remixovanie a zvukový prieskum so záujmom o experimentálne sféry.
Podujatie Jánošík 21 – Erik Truffaz, David Kollar & Tomáš Mutina naživo prináša unikátne prepojenie slovenskej filmovej storočnice a svetovej hudby a bude neopakovateľným zážitkom. Uskutoční sa v utorok 7. septembra o 20.30 hod., vstupné na podujatie je 15 eur. Prvých 50 vstupeniek je dostupných exkluzívne za zvýhodnenú cenu 10€.
Viac informácií o podujatí Jánošík 21 – Erik Truffaz, David Kollar & Tomáš Mutina naživo nájdete na webstránke Kina Lumière.
S natáčaním Jánošíka sa začalo začiatkom leta 1921. Filmový štáb si za stredisko zvolil najprv Martin. Ale už tu sa začali spomínané obmedzenia. Hotel v Martine bol príliš drahý, a tak boli nútení usadiť sa v Blatnici. Samotné nakrúcanie sa potom realizovalo v jej okolí vo Veľkej Fatre. Oravský zámok vypustili pre nedostatok svetla v hradných komnatách. Podobne aj Terchovú nahradilo Šútovo. Filmový štáb nemal auto, preprava bola zabezpečovaná vlakom a na sedliackych vozoch. Vzdialenejšie exteriéry preto vylúčili.
Na Slovensku sa nakrúcalo od júna do augusta. Na jeseň sa filmový štáb presunul do Prahy, kde dokrútili niekoľko interiérových scén. Tak isto aj závarečnú scénu filmu – rozsudok nad Jánošíkom robili v Prahe na brehu Vltavy, na Kampe pod Černickým palácom, medzi Loretou a Františkánskym kláštorom.
Takto sa dostávame k samotnému filmu. Jeho základnou myšlienkou bolo zobrazenie Jánošíka na pozadí biedneho postavenia slovenského ľudu. Hrdina sa však nebúri, ako v ďalšom filme o Jánošíkovi, ale svojím konaním naznačuje sociálny útlak. Postavu Jánošíka stvárnil v tom čase divákmi obľúbený český herec Theodor Pištěk. Jánošíkovu milú Aničku zahrala Mária Fábryová, ktorá sa s filmom vôbec stretla po prvýkrát. Vraj jej kamera naháňala dokonca aj strach.
Jánošík / Československo / USA, 1921, 68 min.
Réžia: Jaroslav Siakeľ
Obsadenie: Theodor Pištěk, Mária Fábryová, Karel Schleichert a ďalší
Pre všetky vekové kategórie
Film na Čsfd.cz
