Bohaté historické dedičstvo slovenskej kinematografie obsahuje aj pomerne veľké množstvo filmov, venovaných obdobiu 1939 – 1945. Zatiaľ čo v zime sme sa v pásme Evy Vžentekovej v Kine Lumière venovali výberu z hraného fondu Slovenského filmového ústavu, aktuálny výber, pripravený Petrou Hanákovou pre Berlinku, sa sústreďuje na dokumenty. Aj v nich vidíme silný historický perspektivizmus či prézentizmus: všetky filmy, aj tie najobjektívnejšie, sa pozerajú na sledované obdobie zo svojho (dobového) pohľadu a niekedy dosť účelovo. Aj preto si ku každému filmu pozývame historika. Ten by nám mal pomôcť spoznať obdobie, tému, problematiku, historický segment, o ktorých sa vo filme hovorí, ale i odlúpiť vrstvu dobovej interpretácie (či dezinterpretácie), vďaka ktorej film možno zastaral, alebo je naopak o to viac zaujímavý.

Filmy sú vybrané príznakovo, z veľmi širokého diapazónu piatich desaťročí. Sú odlišné témou, žánrom (strihový film, film-anketa, sebareflexívne home movie a pod.), ale i intenzitou, ktorou sa v nich zrkadlí politikum. K filmom sme si vybrali historika-špecialistu a dúfame, že pôjde o stretnutie užitočné pre obe strany.

Streda 18. 1. | 18.00
Film × História s komentárom PhDr. Ľudovíta Hallona, DrSc. (Historický ústav SAV)

• Na troskách vyrastá život / Réžia: Ján Kadár, 1945, 19', kamera: Josef Míček (SFÚ)
• Sú osobne zodpovední za zločiny proti ľudskosti / Réžia: Ján Kadár, 1946, 6' (SFÚ)
• Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní / Réžia: Ján Kadár, 1946, 7'(SFÚ)

Trojica filmov Jána Kadára je prvou bilanciou s vojnou a slovenským štátom v slovenskej kinematografii. Dvojica „faktomontáží“ Sú osobne zodpovední... je nemilosrdnou obžalobou kolaborantského režimu a to formou strihového filmu s nástojčivým komentárom, exploatujúcim materiály ľudáckeho týždenníka Nástup. Étos filmu je typicky povojnový: obžaloba, a tomuto účelu slúžia i prostriedky. Je pritom zaujímavé, že už v roku 1946 sa film zneužíval v predvolebnom boji. Na troskách vyrastá život je zas prvým budovateľským filmom našej povojnovej kinematografie. Rétorika je už čiernobiela (a silne fotogenická!), stranícky úbežník sa však zatiaľ nepresadzuje.

Esterházyho palác – Berlinka, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava
Vstup voľný

--------------------------------------------------------------------------

Streda 25. 1. | 18.00
Film × História s komentárom PhDr. Stanislava Mičeva, PhD. (Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici)

Nikdy viac (SFÚ)
Réžia: Ctibor Kováč, 1958, 91', kamera: Leopold Bródy

Film je fragmentárnym záznamom z dvojice retribučných procesov s príslušníkmi PO HG (Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy) na súdoch v Banskej Bystrici a v Bratislave v druhej polovici 50. rokov. Desivé výpovede krupinských a považskobystrických gardistov, participujúcich na vraždách v Kremničke či v Nemeckej, sú patrične usmerňované a prestrihávané dokumentárnou „faktomontážou“, ktorá dáva odsúdeniu ich činov tú správnu ideologickú váhu. Film je tak výpoveďou nielen proti vojne a fašizmu, ale už aj proti americkému imperializmu.

Esterházyho palác – Berlinka, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava
Vstup voľný

--------------------------------------------------------------------------

Streda 1. 2. | 18.00
Film × História
Úvod a komentár k filmu, diskusia: Petra Hanáková (SNG), Marek Syrný (Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici)

Monológy
Réžia: Martin Slivka, Mioslav Kubík, 1964, 52´, kamera: Peter Záchenský, Rudolf Ferko, (SFÚ)

Partizánska brigáda Čapajev, operujúca počas vojny na východnom Slovensku, sa stretáva po dvadsiatich rokoch. Radosť zo stretnutia s kamarátmi z odboja vyplavuje spomienky, aj tie bolestné. Za čo sme bojovali? A čo sme obetovali? V rozhovoroch na kameru i mikrofón neustále visí vo vzduchu neobjasnená smrť Martina (Ľudovít Kukorelli) i čudné povojnové osudy niektorých „čapajevovcov“. Vďaka svojmu kriticizmu, „resentimentálnemu“ pohľadu za kulisy partizánskeho odboja mal film v svojej dobe problémy s cenzúrou a aj jeho výsledná podoba vlastne zostala kompromisom.

PhDr. Marek Syrný, PhD.
Historik Múzea Slovenského národného povstania a vysokoškolský pedagóg na Fakulte medzinárodných vzťahov a politických vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Venuje sa politickým dejinám Slovenska, resp. Československa v rokoch 1938 – 1948 s dôrazom na pôsobenie Demokratickej strany a na problematiku občianskeho odboja na Slovensku v rokoch druhej svetovej vojny.

--------------------------------------------------------------------------

Streda 8. 2. | 18.00
Film × História
Úvod a komentár k filmu, diskusia: Petra Hanáková (SNG), Ivan Kamenec (Historický ústav SAV)

Tisove tiene
Réžia: Dušan Trančík, 1998, 52´, kamera: Jiří Fojtík, Alojz Hanúsek, (ČT)

Snímka Tisove tiene vznikla v 90. rokoch 20. storočia v produkcii Českej televízie (slovenská bola v tom čase voči kriticizmu príliš „zabetónovaná“). Okrem zrejme prvého návratu k obdobiu slovenského štátu v demokratických podmienkach, najmä prostredníctvom výpovedí pamätníkov (Rašla, Žabkay), ukazuje film aj jeho súčasné tiene. Je teda zároveň obrazom dobovej neoľudáckej vlny, ktorá sa na Slovensku zdvihla krátko po roku 1989. Hoci film skôr ukazuje, ako hľadá dôvody chronického nacionalizmu Slovákov, je to pozoruhodná snímka, ktorej téma – zdá sa – dodnes nevychladla.

PhDr. Ivan Kamenec, CSc.
Historik, vedúci vedecký pracovník Historického ústavu SAV. Zameriava sa na politické a kultúrne dejiny Slovenska 20. storočia, najmä na obdobie Slovenskej republiky a problematiku holokaustu. Držiteľ Medzinárodnej ceny E. E. Kischa (1999), Ceny Literárneho fondu (2004), ocenenia Vedec roka za rok 2012. Je autorom prvej syntézy dejín holokaustu na Slovensku Po stopách tragédie (1991), publikácií Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947 (2013), Hľadanie a blúdenie v dejinách (2000), Holokaust na Slovensku ( 2. zväzok, s E. Nižňanským, 2001, 2003) a ďalších. Je nositeľom Radu Ľudovíta Štúra I. triedy.

--------------------------------------------------------------------------

Streda 15. 2. | 18.00
Film × História
Úvod a komentár k filmu, diskusia: Petra Hanáková (SNG), Michal Schvarc (Historický ústav SAV)

Film v nemeckom jazyku s tlmočením do slovenčiny.
2 alebo 3 veci, ktoré o ňom viem (2 oder 3 Dinge, die ich von ihm weiß)
Réžia: Malte Ludin, 2004, 85´, kamera Franz Lustig (Svarc Film GbR)

Film 2 alebo 3 veci, ktoré o ňom viem nakrútil Malte Ludin, syn Hannsa Elarda Ludina, ktorý bol v rokoch 1941 – 1945 nemeckým vyslancom v Bratislave, t. j. prevodovou pákou nacistickej politiky na Slovensku a po vojne bol ako vojnový zločinec popravený. Ludin junior, aj napriek nevôli časti svojej rodiny, nakrútil (psychoanalytický?) dokument o tom, čo to znamená mať otca presvedčeného nacistu. Môže byť dokument rodinnou terapiou? A rodinný film spoločenskou terapiou?

PhDr. Michal Schvarc, PhD.
Historik, samostatný vedecký pracovník Historického ústavu SAV v Bratislave, vo vedecko-výskumnej práci sa venuje najmä nemeckej menšine na Slovensku v rokoch 1918 – 1945, slovensko-nemeckým vzťahom v období rokov 1938 – 1945 a nacionálno-socialistickej „Volkstumspolitik“ v strednej a juhovýchodnej Európe medzi rokmi 1939 – 1945; spolupodieľal sa na príprave scenárov stálych expozícií a výstav v Múzeu SNP a v Múzeu kultúry karpatských Nemcov v Bratislave.