Začiatky pestovania viniča na území terajšej Bratislavy sú doložené už od 3. storočia. K rozvoju vinohradníctva a vinárstva v meste v stredoveku prispeli rôzne nariadenia panovníkov.

Prelomovým dokumentom bolo privilégium kráľa Ondreja III. z roku 1291, ktorým oslobodil mešťanov od platenia dane kráľovskému regálu z viníc už existujúcich, i v budúcnosti vysadených.

Významným faktorom sa stala aj nemecká kolonizácia v 13. - 14. storočí, ktorá znamenala príliv obchodníkov, remeselníkov a vinohradníkov hlavne z oblasti Porýnia.

V priebehu 19. storočia sa vytvorili priaznivé predpoklady pre vznik priemyselných podnikov zameraných na veľkovýrobu a veľkoobchod s vínom. V roku 1825 založili Ján Fischer a Michal Schönbauer továreň na výrobu šumivého vína podľa originálneho francúzskeho receptu, v roku 1877 firmu odkúpila rodina Hubertovcov a víno sa začalo predávať pod značkou Hubert. V roku 1952 firmu znárodnili a jej sídlo preniesli do Serede.

Najznámejšiu vinársku firmu v bývalom Uhorsku založil Jakub Palugyay. Od svojho vzniku – pravdepodobne v roku 1851 – až do konca roku 1918 podnik prosperoval a získaval ocenenia na významných medzinárodných výstavách.

Na prízemí sú prezentované dejiny pestovania viniča a vinohradníctva a spomínaných dvoch najvýznamnejších vinárskych firiem v meste. V suteréne sú vystavené exponáty dokumentujúce zber úrody a spracovanie hrozna. Pivničné priestory sú doplnené rozmernými sudmi, lismi na hrozno a výtvarne stvárnenými sudovými dnami.

K vinohradníctvu neodmysliteľne patrí aj konzumácia vína, ktorú pripomína náznak vinárne zo začiatku 20. storočia – v súčasnosti tu sídli aj Národný salón vín SR ponúkajúci ochutnávku a predaj vína.

Autorky expozície PhDr. Regina Vidová a Mgr. Soňa Štangová.