V 16. storočí prišli do módy spracovania cestopisov s množstvom obrazovej prílohy zobrazujúcej krajiny a mestá, čo umožnilo širšej populácii spoznávať vzdialené končiny oveľa viac ako stáročia pred tým. Jednou z takýchto veľkých publikácií, ktorá sa zaoberala aj územím Slovenska, je Civitates orbis terrarum od G. Brauna a F. Hogenberga z roku 1572.

Vďaka tejto knihe sa prvýkrát stretávame s vedutou Bratislavy, reálne zobrazujúcou budovy a vzhľad mesta. Od 17. storočia počet grafických zobrazení Bratislavy a hradu postupne rastie a vrchol dosahuje v 19. storočí, keď sa okrem tradičných celkových vedút mesta objavujú pohľady na jednotlivé časti mesta či významné budovy. Grafiky zobrazujúce Bratislavský hrad nám umožňujú sledovať premeny hradu od 16. storočia. Sú na nich zobrazené prestavby hradu uskutočnené Ferdinandom I., Pálfiovcami, Máriou Teréziou, ako aj stav hradného areálu po požiari v roku 1811.

Od 19. storočia sa ruina Bratislavského hradu nezriedka predstavuje ako romantická spomienka na slávnu minulosť. Nostalgiu za zaniknutými zákutiami mesta i niektorými detailami hradných budov cítime z prác K. Frecha. S vynálezom fotografie postupne upadá záujem o vydávanie rytín, napriek tomu sú hodnotným svedectvom doby a cieľom zberateľstva ako historický a umelecký dokument.