Inscenácia Vojna nemá ženskú tvár prináša na divadelné javisko knihu bieloruskej autorky Svetlany Alexijevič, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru.

Podobne ako kniha, aj inscenácia vyrastá z dokumentárneho základu orálnej histórie, no usiluje sa sprostredkovať predovšetkým emocionálny svet sovietskych žien – aktívnych vojačiek počas druhej svetovej vojny. Je epická, citlivo utkaná z jednotlivých rozprávaní, ktoré sú prezentované siedmimi ženskými postavami ako pars pro toto. Raz vystupujú ako zbor (jeden hlas za všetky ženy), inokedy jednotlivo, aby sprostredkovali intímne spovede, spomienky, pocity, teda to, čo prežili a nemohli o tom rozprávať. Najprv sa o toľkej krutosti a bolesti nedalo hovoriť, a potom to nikoho nezaujímalo.

Vojny píšu dejiny a tie patria hrdinom a víťazom. Sovietske ženy sa však po všetkom utrpení ako hrdinky či víťazky necítili. Prišli vo vojne o mladosť, krásu, ženskosť, schopnosť milovať a najmä žiť normálne ďalej. Mnohým z nich sa v Sovietskom zväze dostalo označenia vojenskej prostitútky a čakal ich osamelý život v skromných podmienkach na ubytovniach. Namiesto úcty prišiel krutý posmech a spochybnenie ich úlohy vo vojne.

Tandem Iveta Škripková a Marián Pecko sa sústredil práve na to, čo je za zapísanými dejinami. Na ženské tváre a duše, ktoré tieto dejiny skutočne žili. Na každú sekundu dňa, ktorú prežili na fronte, po boku mužov, zbraní, ranených a mŕtvych. O to viac divákmi otrasie vnútorná sila a odvaha žien, ich pragmatickosť, ale aj obyčajný strach a túžby. Akoby sme spolu s ich rozprávaním o vojne a smrti počúvali aj intímne príbehy nenaplnenej lásky, citov a predstáv.

Svetlana Alexijevič: Vojna nemá ženskú tvár
Slovenské komorné divadlo, Martin
Réžia: Marián Pecko
Účinkujú: Jana Oľhová, Eva Gašparová, Ľubomíra Krkošková, Lucia Jašková, Nadežda Vladařová, Zuzana Rohoňová, Jana Kovalčiková, Ján Kožuch, Daniel Žulčák

Pozrite si kompletný program festivalu Nová dráma 2017 (9.5. - 13.5.2017)