Juraj Valčuha bol hosťom v aktuálnej 77. sezóne  v januári 2026, kedy uviedol diela Ľubice Čekovskej a Sofie Gubaiduliny spolu s Organovou symfóniou francúzskeho skladateľa Camilla Saint-Saënsa. Marcové koncerty sú jeho druhou symfonickou dvojicou v aktuálnej sezóne. 

Slovenská filharmónia pod taktovkou Juraja Valčuhu uvedie monumentálnu Symfóniu č. 9 Gustava Mahlera, posledný dokončený symfonický opus skladateľa, obklopený Piesňou o zemi a fragmentom Symfónie č. 10. Mahler ju komponoval  v rokoch 1908 – 1909. Definitívne ju dokončil o rok neskôr v New Yorku, kde  zastával post hosťujúceho dirigenta Metropolitnej opery. Tento post prijal v hlbokej životnej kríze – po odchode z Viedenskej dvorskej opery a úmrtí staršej dcéry. Sám Mahler sa o novej skladbe vyslovil iba raz: ... „Bol som veľmi pilný a končím posledné práce na novej symfónii. Dielo… je veľmi vítaným obohatením mojej malej rodiny. Partitúra je v tom bláznivom chvate napísaná veľmi nedbanlivo… Vyslovil som tu niečo, čo mám na jazyku už dlhšiu dobu a čo je hádam ako celok najskôr príbuzné so Štvrtou. A predsa je to celkom iné“.  Téma života a smrti fascinovala Mahlera už v mladom veku, jeho Symfónia č. 9 je rezignovaný pohľad späť a nostalgická rozlúčka. Patrí k najhlbším a najosobnejším výpovediam skladateľa. Vznikla v období, keď sa Mahler vyrovnával s vedomím vlastnej smrteľnosti a býva často interpretovaná ako jeho rozjímanie nad osudom, bolesťou. Je symbolickou rozlúčkou so životom. V liste Walterovi z New Yorku v roku 1909 skladateľ napísal: „Vidím všetko v úplne novom svetle – všetko je vo mne v pohybe. Žíznim po živote väčšmi ako inokedy a návyk bytia je sladší než kedykoľvek predtým. Tieto dni sú ako Sibylline knihy…“ . V roku 1911 sa skladateľ vrátil späť do Viedne, kde podľahol chorobe. Svetová premiéra zaznela  26. júna 1912 vo Viedni pod taktovkou Bruna Waltera. 

Účinkujú:
Slovenská filharmónia
Juraj Valčuha dirigent

Program:
Gustav Mahler: Symfónia č. 9