Novela Pes na ceste, ktorá získala Cenu čitateľov a čitateliek Anasoft litera v roku 2011, je skvelým, podmanivo realistickým, no zároveň sebaironizujúcim rozprávaním o slovenskej náture nielen tesne po Nežnej revolúcii.

Pavel Vilikovský totiž presným okom znalého a rokmi skúseného pozorovateľa zachytil pocity postkomunistickej spoločnosti deväťdesiatych rokov, ktorej sa otvorili dvere na Západ.

V jednoduchom príbehu spoznávame redaktora nakladateľstva Iks Ypsilona, ktorý má za úlohu v Rakúsku prezentovať dvoch slovenských literátov, hoci možno nejde o práve najvýznamnejšiu vzorku.

Rozprávanie redaktora otvára priestor na množstvo mikropríbehov, tragismiešnych situácií, briskných asociácií a presných komentárov na tému rýdzej slovenskosti, národnej povahy i malichernosti.

Zároveň redaktor tak trochu kráča aj po stopách rakúskeho autora Thomasa Bernharda. Zrazu oproti sebe či skôr vedľa seba stoja skúsenosti a historické peripetie dvoch malých susedných národov.

Pri potulkách po rakúskom vidieku však akoby zázrakom stretáva Margarétu, aby sa tak odhalila ďalšia vrstva príbehu. Tá, ktorá hovorí o premenlivých podobách lásky, o zrelosti a nutnosti žiť život, kým vôbec máme tú možnosť.

Pes na ceste je bravúrna literatúra o literatúre, o kultúre, ktorá je previazaná iróniou, nadhľadom, ale i citlivosťou a porozumením. Vilikovský nás Slovákov azda najlepšie definuje: „Moji milí Slováci! Kedy konečne pochopíte, že ak niekto chce Slováka presne podľa svojich predstáv, musí si dať tú námahu a robiť si ho sám?“