Kurátorka: Viera Kleinová

Sprievodné podujatia: 
16.9.2021 o 18.00 Púštne líšky a vesmírni skokani

Viaceré z diel dizajnéra a keramika Martina Bu (1976 - 2021) by mohli byť výstižnou priestorovou ilustráciou v antiutopickom románe. Svet v ňom prešiel kataklizmou, budovy sa roztiekli, v iných zostali zabodnuté „telá" vojenských strojov, alebo sa v nich usalašili morskí predátori.

Martinovi Bu ale nejde len o sarkastický komentár rozmanitých eskapád rodu Homo technicus z pozície kritického či experimentálneho dizajnu. Fabriky, dvojica plastík/váz, ktoré sú súčasťou Zbierky úžitkového umenia a dizajnu SNG, sa celkom konkrétne vzťahujú na domáce keramické dejiny.

Sú svojráznou mohylou slovenského keramického priemyslu s  vychladnutými komínmi jeho tovární, matériou, energiou a vitalitou dramaticky miznúcou a len veľmi sporadicky obnovovanou.

Martin Bu keramiku a dizajn nevnímal v oddelenom, akokoľvek hierarchizovanom vzťahu. Bytostne sa vyhýbal aj polaritám voľného a  úžitkového umenia. Funkcia preňho bola nosná najmä v jej symbolickej vrstve, pri nádobe mu tak slúžili ako základný referenčný bod intimita aj univerzálnosť schránky vyplnenej prázdnotou i významom. Konvenoval mu „záškodnícky" a antipragmatický prístup k dizajnu, ktorý študentom Ateliéru art dizajnu VŠVU v Bratislave vštepoval František Burian.

Martin Bu tu ako študent a neskôr pedagóg našiel svoj „herný plán", do ktorého bez okolkov vniesol keramický princíp. Hlina totiž v jeho autorskej výbave figurovala už od stredoškolských čias - po modranskej keramickej škole pokračoval v štúdiu v keramickom ateliéri VŠVU v  Bratislave pod vedením pedagogičky Ivice Vidrovej-Langerovej.

Martin Bu veril v schopnosť predmetu/objektu emočne nás „nakaziť". Vo svojej tvorbe preto rád polemizoval, znepokojoval, inokedy svoje diela zostavoval ako skeče plné čierneho humoru a sarkazmu. Cez tento filter sa v intenzívnom experimente pozrel aj na glorifikovanú i  marginalizovanú históriu domácej keramiky. Tento experiment viedol v  dvojkoľajnom koncepte, rozkročenom medzi recykláciou a citáciou. Z kredencov povyberal zaprášené porcelánové figúrky „Made in Czechoslovakia" a potichu, s pomocou CNC frézy, „vystrúhal" a nastražil čerstvé keramické pasce.

Známe krotké príbehy dostali nové, ostré zuby. Z pastorále sa stal pastiš*, karikatúra či blasfémia** - súsošie nazvané Zememerači je neskrývane zmyselnou štúdiou mužského objatia. Poly Fenek, rozkošne ušatá púštna líštička, nám ako trofej v papuľke núka ľudskú nohu (na výber je aj ruka).

Davy porcelánových postáv, vandrujúcich v  pohyblivých pieskoch dobrého vkusu a gýča, hrdinovia a hrdinky kedysi robustného a úspešného československého keramického priemyslu u Martina Bu prešli digitálnou, hrubozrnnou a drsnou premenou. Sú smutno-vtipnou pripomienkou zašlej slávy, ale aj zlovestným a uštipačným komentárom ku „kultúre" námesačníckeho zhŕňania a roztopašnej hojnosti. Ligocú sa žiarivo bielou, sem-tam s dotykom kobaltovej glazúry a inokedy v „šatách" à la nezabudnuteľný český ružový porcelán.

Fabriky majú svoju domovskú príslušnosť v sérii hybridných architektúr, ktoré podobne ako figurálne plastiky vznikli pred takmer desiatimi rokmi v rámci jeho doktorandského projektu v Ateliéri art dizajnu VŠVU v Bratislave. Dom ako personifikácia bezpečia a stability, entita, ktorú si ceníme v profánnom i sakrálnom zmysle, sa v  interpretácii Martina Bu stáva terčom najrôznejších atakov - nenápadných a pozvoľných (Fabriky) alebo priamočiarych a extrémnych (NY Under Water, Kostol).

Akoby v autorovom mentálnom nastavení pretrvával dusivý pocit neustálej obavy, ktorú zažil počas svojho viacročného študijného pobytu v Izraeli. Obavy, ktorá, ako sám poznamenal, výrazne zmenila jeho hodnoty. Napokon, aj jeho najnovšie a posledné diela pracujú s brutálnou poetikou stavby naplnenej žralokmi - ich chvosty a plutvy trčia z jej „múrov" ako zárodky bojovníkov starogréckeho boha vojny Area.

Martin Bu nás náhle opustil 19. júna 2021, v čase, keď pripravoval svoju najnovšiu výstavnú kolekciu, ktorú už nestihol dokončiť. Výstava však napriek tomu vznikla. Ak by ste teda chceli stretnúť ešte viac diel Martina Bu, okrem Slovenskej národnej galérie je to aktuálne možné aj v Galérii Nova do 5. septembra 2021.

- - - - - -

Výstavný cyklus Vo výklade vo verejnom priestore - v okne Berlinky Esterházyho paláca, predstavuje diela vizuálneho umenia reagujúce na aktuálne otázky súčasného spoločenského života. V tomto výstavnom formáte sme oživili spoločnú realizáciu Petra Bartoša a  Júliusa Kollera Výklad (Anti-galéria), ktorí v roku 1968 vystavili svoje diela vo výklade rýchloopravovne pančúch na Klobučníckej ulici v Bratislave.

*napodobenina iného umeleckého diela

**zosmiešňovanie, verejné urážanie